„Stačilo vybaviť zopár e-mailov, predovšetkým o mojom príchode a odniesť potrebné dokumenty na úrad práce a zdravotnú poisťovňu. A dobrodružstvo sa mohlo začať,“ začala svoje rozprávanie naša dobrovoľníčka Simonka, ktorá sa zúčastnila dobrovoľníckeho programu v Prahe.
Vycestovala cez program AFS Mezikulturní programy, ktorý sprostredkováva výmenné pobyty stredoškolákov do celého sveta. Zároveň hostí zahraničných študentov v Českej republike. Je to nadnárodná neziskovka, ktorá ma kancelárie po celom svete. „Musím povedať, že organizáciu som si nemohla priať lepšiu. S kolegami aj pracovným rytmom sa mi hneď poradilo zladiť,“ spokojne sa usmievala.
Dobrovoľníčka, ktorá venovala svoj čas dobrovoľníkom
Simona Prahu mala odmala zafixovanú ako miesto, kde by si chcela vyskúšať aspoň na chvíľku žiť. „Keď som začínala ako 17-ročná cestovať sama, Praha bola jedno z mojich obľúbených miest, kam som si trúfla ísť aj bez sprievodu.“ Počas dobrovoľníckeho programu sa jej tento sen splnil. Jej hlavnou činnosťou bolo venovanie sa iným dobrovoľníkom.
„Tým, že študenti spoznajú iné kultúry, sa učia rešpektu, prehlbujú mier, porozumenie a harmóniu. Dobrovoľníci zastupujú v AFS značné miesto a veľa z nich k tomu pristupuje ako k práci. Robia interviews so študentmi, akcie s hosťujúcimi študentmi, robia im kontaktné osoby, organizujú akcie pre študentov alebo akcie AFS. Je toho naozaj mnoho. S mojou koordinátorkou projektu (ktorá zastrešuje dobrovoľníkov AFS) pracujeme spolu, a myslím, že nám to výborne funguje. Lepšieho kouča som si nemohla priať,“ dodala so smiechom.
Tvrdí, že jej najväčšou srdcovkou sa stalo organizovanie akcií. Pozitívne hodnotí najmä to, že jej v programe dovolili realizovať sa práve v činnostiach, v ktorých sa doslova našla. „Veľmi ma bavila organizácia AFS Plesu (každoročná akcia pre študentov, hostiteľské rodiny a dobrovoľníkov) alebo akcie Safe Space – ktorú som si vymyslela a AFS mi dalo voľnú ruku v pilotnej organizácii.“ Pri akcii podľa jej slov išlo najmä o to, aby sa dali do popredia hodnoty AFS, teda hlavne vzájomný rešpekt a prehlbovanie mieru. Akcia bola preto plná workshopov od tém sebalásky, bodyshamingu, mentálneho zdravia až po LGBTQ – coming out.
Dôležité je hovoriť a vystupovať sama za seba
To je podľa Simony jedna zo zručností, ktoré vďaka dobrovoľníckej výmene nadobudla. „Technické zručnosti, plánovanie, zodpovednosť. Samostatnosť, odvaha, porozumenie. Naučila som sa hovoriť sama za seba, vedieť veci vysvetliť viacerými spôsobmi a veľa sa pýtať.“
Dôležité je však aj celkové fungovanie a harmónia v kolektíve, ktorá ju príjemne prekvapila. „Nezažila som frustráciu alebo stres, krik, pocit viny. Jeden druhého vždy drží. To je brutálne a veľmi vzácne prostredie. Jediné, čo mi nebude chýbať, je Praha v zime (smiech). Je naozaj pochmúrna.“
Keď odchádzala na výmenu, často sa stretávala s predsudkami a názormi, že ľudia v Prahe (Pražáci) sú nepríjemní, povrchní, leniví a v neposlednom rade nemajú v láske Slovákov. „Tak som si to trochu zafixovala. Našťastie, všetci moji kolegovia aj ľudia, ktorých som spoznala, boli presný opak. Stále som počúvala ,ako milujú slovenčinu a brali ma ako seberovnú.“
Vo voľnom čase trávila veľa času v uliciach, parkoch, nádherných kaviarňach. Výmena je aj o tom, že človek bližšie a hlbšie spozná mesto a prakticky cudziu kultúru. Dokáže sa vžiť do nových a nepoznaných vzorcov. „Môj domov je svet. Ako dieťa som neopustila Slovensko, nikdy sme nikde neboli. Napriek tomu som cítila, že chcem prelomiť moju nevedomosť o svete vonku. Preto sa od svojich 17 snažím čo najviac cestovať.“
Vzťah je faktor, ktorý pri cestovaní a dobrovoľníctve ovplyvní najviac
„Prvý let bol v 18 do Londýna a hneď som vedela, že to je niečo, čo je hlboko vo mne zakorenené a potrebujem to rozvíjať. Som zvyknutá byť bez priateľov a rodiny, lebo nikdy neboli extra cestovatelia. Nie som človek, čo dlho vydrží na jednom mieste a drží sa istôt. Som zvyknutá ich vidieť občas a tak mi to vyhovuje. Jediné, čo bolo náročné, je vzťah na diaľku.“
Faktor vzťahu podľa nej ovplyvňuje pri rozhodovaní ľudí asi najviac. Simona je presvedčená, že dobrá a zdravá komunikácia je základ a vzťah by v tomto prípade nemal stáť ako prekážka. „Choďte, ale vykomunikujte si to. Môže sa to zdať jednoduché, ale každú chvíľu sa od seba opäť vzďaľovať (ak vôbec budete mať šancu sa navštevovať) je veľká výzva. Mala som šťastie na partnera, jeho pochopenie a oddanosť. Viem, že nie každý by to zvládol. Ale vždy je to o tom, za čo všetko ten druhý stojí.“
O dobrovoľníctve rozpráva každému
Ak by Simona rozmýšľala nad ďalším dobrovoľníctvom, zvažovala by teplejšie krajiny – Afriku alebo Španielsko. „Ja o tejto možnosti rozprávam každému. Nie je to tak úplne práca, ale človek to tak trochu brať musí. Je to krásny čas na spoznávanie seba, a sveta. Dobrovoľníctvo je lifestyle, ktorý by mal povinne skúsiť každý mladý človek. Pomáha dobrovoľníkovi a zároveň všetkým naokolo. Čím viac ľudí ho vykonáva, tým viac ľudí prispieva k zmene a navráteniu ľudskosti do spoločnosti.“
Mal by si to urobiť, aj keď sa bojíš. Alebo možno práve vtedy, keď sa najviac bojíš, znel Simonin odkaz na záver. „Aj ja som sa bála a nakoniec z toho vyšlo toľko nových možností a nových dvier do života, že si neviem vybrať, čo skôr. Čím viac objavujeme, tým je život pestrejší. Život nie je o tom byť stále v istote.
