Literárna súťaž “Sloboda”: Súťažné básne

11. April 2018 | Naše aktivity | Pridal:

K svetovému dňu poézie, ktorým bol 21. marec, si Mladiinfo Slovensko pripravilo literárnu súťaž. Úlohou súťažiacich bolo napísať báseň na tému SLOBODA, a toto sú naše súťažné básne 🙂

 

1. bodáM sloVOM

Som tým, kým sa stanem.
Pokiaľ ráno vstanem.
Neviem či ju chcem.
Vždy pod jej tlakom padnem.
Mať zodpovednosť ma nikto nenaučil.
Je to niečo, s čím sa narodím ?
Je to niečo, čo tak často nevedomky zahodím ?
Chcú ju všetci, ale vidím len stádo oviec a seba medzi nimi.
Všetci chcú to čo všetci, bojujem s tým, ale predsa si nedovolím byť vo veľa veciach iný.
Dnes som nebol slobodný, možno zajtra, ale iba ak vstanem.
Snáď raz budem a nebude to až keď si uvedomím, že je so mnou amen.

Autor: František Barok

 

2. V krajine za zrkadlami

V krajine za zrkadlami nesmie nik,
nik, čo i len šepnúť slovko odmietajúc,
ten odraz, nač pozerať sme vraj súc,
my, tí čo bremená sme odhodlaní nesúc.

Prechádzať sa po pozlátenej ceste,
tváriac sa, že pod zlatom bahna niet,
trpieť tie zimy, čo oni spravili z liet,
a s úsmevom pritakať na miernom treste.

V krajine za zrkadlami kat sedí na tróne.
Odsekne ruku tým,ktorým pracovať potom rečie,
odsekne nohy a smeje sa, že národ sa len vlečie,
vytrhne a podupe jazyk, ktorého krv v zem vtečie.

V krajine za zrkadlami klamár ako radca sedí.
Klamať učí a potom katom tých tresce.
Tí, čo pravdu povedia, čakajú pasce,
a hlupákov klamstvami sa chvasce.

Ach, či biedny život v krajine za zrkadlami!
A prečo kvety nerastú tu a búria sa bodliakom?
„Vypichnúť oči a zapchať ústa tým podliakom!“
kričí ten vládca, v krajine skrytý za zrkadlom.

V krajine za zrkadlami, vedzte, že obraz krivý je,
najprv med, láska, pomoc, no lesť sa za to skryje.
Zrkadlo krivé, čo noc ukazuje ako slnečný deň,
a nočnú moru prezlečie za sladký sen.

Bola som tam, som a niet úniku,
už pri narodení obliekli mi vojenskú tuniku.
A i tá je klamstvo, ľudia zlatí, ona je z hodvábu!
Avšak tiež len ukradnutá z dávneho korábu.

Hromy, blesky, plač a vresk!
Chcú oni udusiť ako oheň, že je lesk,
v hore, len malý lesk táboriska!
Dávajúc nám mapu do slepého bludiska!

V krajine za zrkadlami hustý kúdol dusí ľud,
kašlú, plačú a kat a radca kričia: „ Je to prelud!“
A tí beznohí, bezrukí, nemí , slepí pajáci,
nedbajú viac ten oheň sa rútiaci!

A i keď zrkadlo puká v tisíc márnych kúskov,
vzduch zaplaví pach smrti, vyplní pár hláskov,
tých, čo sa hlásia ešte stále k životu a slávnej slobode,
za ktorú žili a mreli národy , pri smrti a pôrode.

Zrkadlo puká, po hranách kvapky krvi,
bielu čipku kolo krku, šarlát zaleje.
Po každej noci ,východ slnka pláne zažne,
a po rokoch spánku, sloboda povstane.

Autor: Miriam Gallová

 

3. Sloboda

Braček, never nikomu, kto slobodu ti ponúka.
Nikdy ti ju nebude môcť dať.
Sám ju musíš pohľadať.
Sám, a často v strašných mukách.

Nedaj sa na prázdne sľuby nalákať.
Nie sú viac, než zlo, zahalené do rúcha.
Aj a najmä, keď zdajú sa ti biele, ani múka,
nedovoľ sa im s tebou zahrávať.

Sloboda je kvetinová lúka.
Je všetkým, čo si môžeš priať.
Je rodičovská nežná ruka,
je pecom, kde sa môžeš hriať.

Ticho skrytá si dúcha,
nik nemôže ti ju vziať.
Žije v tebe, tvorí tvojho ducha.
Sľubujem,že vždy ju v srdci budeš mať.

Autor: Dušana Luščáková

 

4. Zodpovednosť za slobodu

Cestička sa vinie blízko Moravy,
často ju zalejú jarné záplavy.
Pozerám cez rieku do diali,
Mnohý krv svoju tu preliali.

Pomník strohý stojí pod hradnou skalou,
na ňom mená a guľky samopalov.
A stojím tam kde oni nemali,
uvedomujem si pomaly:

Sloboda nesie veľkú zodpovednosť,
zodpovednosť sa za ňu postaviť,
pred úpadkom slobodu ochrániť.
Povedať: „Už bolo toho viac než dosť!“

Združovať sa za ciele,
za pozitívnu spoločnosť,
zapojiť sa na diele,
vytvoriť lepšiu budúcnosť.

Hľadať pravdu.
Odhaliť klamstvá.
O slobodu sa deliť.
Slobodne spraviť chyby
a zodpovedne im čeliť.

Našou zodpovednosťou je
Našu slobodu si brániť!

Autor: Martin Šebesta

 

5. Jedna, rozjímavá

Sloboda,
deva – tá, čo mi srdce dobodá,
vábivá, ktorej sa málo podobá.
Možnosť zastať sa, právo rozhodnúť,
vypovedať, hoc sa i nezhodnúť.
Úzka zásoba mi vrie v rozume
keď mámim nad jej cestami,
mi jak rubínový, v hrudi, šarlátový prameň prúdi,
jak vánok všedného dňa derie sa lesami.
Pri lune zmýšľam nad jej pocitmi, uvrhnutej do kúta,
pošliapanej nohami pocestných,
i obuvi zbavená, z všetkého vyzutá,
sťa vyvrheľom, nocou sa húta.
Nie, nestrpím, hovorím a vyhlasujem,
páli – ruku v plameň za ňu obetujem –
sloboda, tá v mladosti pokúšaná,
nami luhaná, márne na reťazi spútaná;
raz sa jej dostane, príde ku slovu
zrobí výklad, dá nám doslovu,
lži poláme, skutky prepáli,
vieme, no nie, sa nám nemáli.
Perly sviniam nehádžte, varuje,
ta, kutrám, i zajtra nám deň daruje?

Autor: Marek Tóth

 

6. Sloboda

Keď pijem kávu v tichu letných rán
a kúsok zeme mám, čo môžem nazvať domovom,
keď lúče slnka pohladia mi tvár
keď robiť si môžem všetko po svojom.

Môžem byť ženou, čo chce spoznať svet,
zbohom dám všetkým, už ma niet
Na krídlach labutích dokonalý let,
na všetky otázky poznať chcem odpoveď.

Môžem byť krehkou tanečnicou
môžem byť veľká, mocná ani býk
a vyčítať nebude mi nik,
keď budem ženou s kopou drobných chýb.

Autor: Jana Štureková

 

Všetkým súťažiacim v mene Mladiinfo Slovensko ďakujeme! 🙂

Zdieľať na sociálnych sieťach:
  • 1
  •  
  •  
    1
    Share