Nejedna slovenská mimovládna organizácia dnes vysiela mladých ľudí za dobrovoľníckou skúsenosťou do rozvojových krajín. Bezpečnosť vyslaných dobrovoľníkov a dobrovoľníčok je v rámci manažmentu humanitárneho dobrovoľníctva absolútnou prioritou. ADRA Slovensko vysvetľuje, prečo nejde iba o povinnú jazdu v rámci predvýjazdovej prípravy pre budúcich „EU Aid volunteers“ a treba ju brať vážne.
Už o pár týždňov budú aj vďaka zapojeniu sa ADRA Slovensko do dobrovoľníckej iniciatívy „EU Aid Volunteers“ (prvej zo Slovenska!) vyslaní do post-konfliktných krajín prví humanitárni dobrovoľníci a dobrovoľníčky. No bez dôslednej prípravy a budovania kapacít vo vnútri samotných vysielajúcich a prijímajúcich organizácií by to nešlo. Tento stupeň nemožno preskočiť, bez neho by totiž ani predvýjazdová príprava vybraných mladých ľudí nebola tak kvalitná a bezpečná, ako je teraz. Samotnému vysielaniu predchádzal dvojročný projekt HVM (Humanitarian Volunteering Management: https://www.adra.sk/hvm_manazment_dobrovolnikov/), financovaný zo zdrojov EÚ, v ktorom sa ocitlo desať mimovládok. Tie dnes už vďaka certifikátu od Európskej komisie – ako bezpečné a dobre fungujúce vysielajúce či prijímajúce organizácie – zadávajú do online platformy výzvy na vhodných kandidátov a kandidátky. A majú nachystané školenia o bezpečnosti, ktoré sú v prípade vysielania do krajín, sužovaných humanitárnou krízou, nesmierne dôležité.
Vyslaný dospelý človek je primárne sám zodpovedný za svoju vlastnú bezpečnosť. To prízvukuje pri pohovoroch a neskoršej predvýjazdovej príprave mladých ľudí riaditeľ organizácie ADRA Slovensko, Daniel Kaba. Možno práve vďaka tomu nemuseli doteraz v ADRA riešiť evakuáciu, ani žiadnu krízovú situáciu, ktorá by bezprostredne ohrozovala bezpečnosť dobrovoľníka. Museli riešiť menej vážne veci, ako krádež a mediáciu konfliktu medzi dobrovoľníkom a zamestnancom v prijímajúcej organizácii. Prípravu v jeho organizáciu totiž berú svedomito a nespoliehajú sa na náhody.
Bezpečnosť znamená v praxi: očakávať riziko (potenciál pre stratu alebo poškodenie zdravia či majetku) a predchádzať mu. Napríklad tým, že dobre poznáte seba, svoje hodnoty, a tiež poznáte prostredie, jeho socio-kultúrne aspekty či mieru kriminality, do ktorej plánujete ísť na svoju dobrovoľnícku “misiu”. Dôležité je tiež dopredu poznať kontext projektu, vrátane jeho cieľov, aktivít a želaných výsledkov, ako aj komunitu, v ktorej budete niekoľko mesiacov pôsobiť. Toto sa človek dozvie počas niekoľkotýždňovej povinnej stáže v kancelárii ADRA, orientácii na pracovisku, ako aj v rámci špecifických modulov (okrem bezpečnosti ide aj o projektový manažment, princípy humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce s prihliadnutím na EÚ hodnoty, medzikultúrnu citlivosť, základy psychohygieny, spôsoby etickej komunikácie a zodpovedného informovania o rozvoji atď.).
Daniel Kaba pripomína, že u humanitárnych dobrovoľníkov môže byť vzhľadom na prebiehajúcu humanitárnu krízu a komplikovaný terén riziko nebezpečenstva aj miera zraniteľnosti vyššie, preto sa ADRA Slovensko v predodchodovej príprave venuje bezpečnosti veľmi dôsledne.
Existuje päť princípov osobnej bezpečnosti, ktoré uvádza OSN, a to: Buď informovaný, ale i zdravo podozrievavý v novom prostredí; Vyhýbaj sa rutine (nestrať obozretnosť, nepoužívaj stále tú istú cestu z práce domov); Buď systematický a disciplinovaný pri dodržiavaní pravidiel bezpečnosti (tie nie sú spísané na okrasu, ale treba ich brať vážne); Udržuj dobré vzťahy s okolím (v rozumnej miere, samozrejme, keďže môže ísť aj o priamych prijímateľov humanitárnej pomoci s istým typom traumy po zažitej humanitárnej kríze, ktorí môžu vzťah chápať odlišne); Hoci dodržiavaš pravidlá bezpečnosti, maj sa i tak stále na pozore (opäť v zdravej forme; netreba hneď prepuknúť v paniku či paranoju).
Dôležitá súčasť modulu o bezpečnosti v rámci manažmentu humanitárneho dobrovoľníctva pre mimovládky, ako aj následne pre vybraných kandidátov a kandidátky na dobrovoľnícke pozície, je analýza rizík. Treba v rámci nich identifikovať a kategorizovať všetky riziká v konkrétnom lokálnom kontexte prijímajúcej krajiny. Pre bezpečnosť dobrovoľníkov a dobrovoľníčok sa analyzuje šesť rizikových skupín. Ako prvá prichádza do úvahy otázka jedla a v rámci nej kvalita pitnej vody, plus riziká spojené so spotrebou pouličných jedál. Počas pôsobenia v afrických a ázijských krajinách sa odporúča vyslaným mladým ľuďom jesť iba ovocie a zelenina, ktorá má odnímateľnú šupku (napríklad banány na rozdiel od jabĺk) a nemusí sa v predajni či reštaurácii krájať a umývať. Tiež sa odporúča piť iba kúpená voda vo fľaši. Tak sa eliminuje riziko infekčných ochorení, brušného týfusu, hnačiek. Ďalej prichádzajú do úvahy otázky zdravia a hygieny (prístup k bezpečnej vode, riziká chorôb, prenášaných komármi alebo riziko kontaminácie besnotou). Niektorí dobrovoľníci, pôsobiaci v Subsaharskej Afrike, pocítili na vlastnej koži, aké nepríjemnosti vie spôsobiť malária. Stále si pred jedlom i po jedle umývajte mydlom ruky a ak je to možné, noste pri sebe vlhčené servítky a dezinfekciu vo fľaške (starý známy Detol).
Kiežby školenie o bezpečnosti končilo iba pri zdroji pitnej vody, pouličného jedla a osobnej hygieny. Je tu však ešte otázka dopravy a presunov po krajine, v ktorej pôsobíte. Treba poznať kvalitu miestnych ciest, spôsob šoférovania domácich, možné nebezpečenstvo pre chodcov či cyklistov. V hostiteľskej krajine by ste nemali ako dobrovoľník šoférovať auto prijímajúcej organizácie. Jazda motocyklom môže byť zábavná, ale i nebezpečná. O dôležitosti nosenia prilby a používania bezpečnostného pásu asi ani hovoriť netreba.
Kultúre a náboženstvu je venovaná časť aj v module o bezpečnosti, hoci tvorí v rámci predvýjazdovej prípravy aj celú samostatnú kapitolu. Pretože to zďaleka nie je iba o vhodnom oblečení, pozdravoch a vedení rozhovorov v lokálnej komunite. Postavenie žien, spirituálnych lídrov či starších ľudí môže byť v hostiteľskej krajine na africkom či ázijskom kontinente úplne iné, ako v našej spoločnosti. Na to treba myslieť a zároveň si naštudovať miestne tradície, zvyky, normy, a potom ich aj rešpektovať. Medzikultúrna citlivosť je veľmi dôležitá pre medziľudskú komunikáciu. Nezabúdajte, že v zahraničí budete reprezentovať nielen vysielajúcu organizáciu, ale budete aj akýmsi reprezentantom EÚ hodnôt v podobe „EÚ ambasádora“.
Osobitná a nie celkom príjemná kapitola v rámci bezpečnostnej prípravy je kriminalita. Dávajte si pozor na lúpeže a vreckových zlodejov v uliciach vášho nového pôsobiska. Hoci s krádežami sa môžete stretnúť aj doma na Slovensku, nejeden dobrovoľník či dobrovoľníčka má zažitú skúsenosť s krádežou práve z nízkopríjmových krajín. Akoby šlo o test trpezlivosti a vytrvalosti počas dobrovoľníckej „misie“. Netreba k tejto neželanej situácii zbytočne navádzať nosením drahých šperkov, mobilov a fotoaparátov. Lokálny koordinátor by vám mal povedať i o miestach, ktorým je vhodné sa vyhnúť a určite ich nechodiť skúmať v noci. Ozbrojená krádež a vybavovanie nových dokladov na ambasáde nie je naozaj nič veselé, čo by človek (hoci majúci rád adrenalín) mal počas svojho pobytu absolvovať.
Dôležité je tiež pred odjazdom poznať geografiu regiónu, v ktorom budete pôsobiť. Mali by ste vedieť o pravdepodobnosti postihu prírodnými katastrofami, ktoré má na starosti skôr sám človek (nie matka príroda a zmena klímy). Ide teda o zosuv pôdy, spôsebený výrubom lesa, možné povodne, ak je v blízkosti rieka, či sopečné erupcie. Všetky čísla tiesňového volania treba mať na viditeľnom mieste.
Každá dobrá vysielajúca a najmä prijímajúca organizácia musí mať vypracovanú bezpečnostnú stratégiu, manuál, aj akčný plán v prípade nebezpečenstva. Vypracujte si po príchode na nové miesto preventívne plán evakuácie na základe vašej analýzy rizík bezpečnosti v prípade zemetrasenia, povodne, či zhoršenej politickej krízy (napríklad povolebných nepokojov). Netreba maľovať čerta na stenu, ale predsa len si dohodnite miesto stretnutia a trasy v prípade evakuácie. Celý plán treba dvakrát do roka aktualizovať a informovať všetky zúčastnené strany v rámci dobrovoľníckeho cyklu.
Predchádzať mnohým problémom možno adekvátnym správaním najmä vo vzťahu s miestnym obyvateľstvom. Netreba sa úplne izolovať a ostať vo svojej európskej či dobrovoľníckej bubline, ale krajinu a lokálne potreby možno spoznávať práve vďaka stretávaniu sa s ľuďmi a rozhovorom s nimi. Samozrejme, v adekvátnom kontexte a s rešpektom. Keď trávite v novej krajine viac, ako mesiac, je fajn aučiť sa aspoň pár fráz z miestneho jazyka a používať ich. Pristupujte k novým vierovyznaniam a odlišnostiam od našej kultúry s otvoreniu mysľou i srdcom a s rešpektom.
Čo sa týka ochrany zdravia je treba si vopred overiť možnosti miestnych zdravotníckych zariadení. Majte vo svojej peňaženke alebo taške záznam o svojich základných zdravotných detailoch a potrebách (krvná skupina; alergie; očkovací preukaz), spolu so zalaminovanou kópiou pasu a najdôležitejšími telefónnymi číslami. V dobrovoľníckom dome alebo byte majte určite lekárničku, a do terénu tiež so sebou vždy berte základné zdravotnícke potreby (antiseptické servítky, obväzy rôznych veľkostí, sterilnú gázu, náplasti, nožničky, latexové rukavice, tabletky na čistenie vody, krém na opaľovanie, repelent proti hmyzu, základné lieky proti hnačke, horúčke a antibiotiká).
Spomínané kroky na zabezpečenie bezpečnosti humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok vrátane analýzy rizík, týkajúcich sa príjmu potravy, osobnej hygieny, výberu dopravy, lokálnej kultúry a náboženstva, levelu kriminality či geografie vášho regiónu, sú zhrnuté a vysvetlené v edukatívnom video-filme od lídra HVM projektu – partnerskej organizácie ADICE (viac tu: https://www.youtube.com/watch?v=cOEUj9EAPaw).
Poznámka: Projekt HVM (Humanitarian Volunteering Management) sa realizuje vďaka finančnej podpore Európskej Únie v rámci „EU Aid Voluneers“ dobrovoľníckej iniciatívy.
Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: ADRA Slovensko, www.adra.sk
