Príležitosť školiť sa v oblasti začleňovania ľudí s nedostatočnými príležitosťami ma bezpochyby ovplyvnila na celý život. Nedala len zbohom starým predsudkom, ale zároveň ma obohatila o príklad aktívneho prístupu rovesníkov z iných krajín. Dala mi energiu a chuť pretvárať svet a transformovať ho na krajšie miesto pre život.
Keď som ešte ako násťročný začínal s dobrovoľníckymi aktivitami, netušil som, aký vplyv budú mať na môj ďalší život. Bolo to najmä vďaka mojim rodičom a priateľom. Naučili ma podeliť sa. Deti sa delia o cukríky, mládežníci zdieľajú zážitky so zahraničia a dospelím sme vďační za každú sekundu v ich hektickej snahe o kúsok chleba. Starším zas vzdávame vďaku za ich bohaté skúsenosti. Myslím si, že práve vďaka aktívnemu prístupu k životu a snahe nebyť ľahostajný voči okoliu, som sa mohol zúčastniť prvej medzinárodnej výmeny v mojom živote. S bratom sme boli na týždňovom školení v maličkej dedine neďaleko od Zakopaného.
Vďaka programu Európskej únie (EÚ) Mládež v akcii prišli do Poroninu okrem nás a samozrejmých Poliakov aj Slovinci, Rumuni, Bulhari, Holanďania, Taliani či Turci. Cieľom nášho stretnutia bolo vymeniť si skúsenosti v oblasti využívania športu ako nástroja na začlenenie znevýhodnených skupín obyvateľstva do spoločnosti. Vďaka skúseným poľským lektorom Luize a Damianovi sme sa čoskoro stali aj napriek kultúrnym rozdielom silným tímom. Vzájomné kontakty, ktoré sme získali neďaleko slovensko-poľských hraníc, nám zostanú na celý život.
Nebolo podmienkou, aby všetci účastníci tréningového kurzu boli športovci. Aj vďaka tomu, sa na malej podhorskej chate v Poronine mohli stretnúť mladí dobrovoľníci z viacerých krajín, ktorí pracujú s mládežou. Po prvý raz vo svojom živote som videl, ako na podobné situácie z bežného života reagujú cudzinci. Bližšie som spoznal viacero kultúr a overil som si veľa informácii, ktoré som dovtedy poznal len z počutia. Mnohí Slováci majú vžité rozličné predsudky o iných národoch. Príležitosť školiť sa v oblasti začleňovania ľudí s nedostatočnými príležitosťami, ako to definuje EÚ, bezpochyby ovplyvnila celý môj život. Nedala len zbohom starým predsudkom, ale zároveň ma obohatila o príklad aktívneho prístupu mladých ľudí v iných krajinách. Dala mi energiu a chuť pretvárať svet a urobiť z neho krajšie miesto pre život.
Na Slovensku sú v značnej miere mladí ľudia „zaspatí“. Len veľmi málo sa zaujímajú o veci, z ktorých nemôžu profitovať v krátkej dobe. Byť dobrovoľníkom však vždy znamená vedieť viac. Dobrovoľnícke združenia sú vždy o krok vpred. Sú priestorom, kde sa rozvíja kreativita a potenciál mladých ľudí. Ako príklad môžu poslúžiť zásady a postupy, ktoré sú vlastné najprv tretiemu sektoru. Neskôr ich vďaka úspechu preberajú firmy i oficiálne inštitúcie, ktoré si kladú za cieľ vytvoriť vedomostnú spoločnosť. Skúsená školiteľka Luiza mi povedala: „Ja nie som učiteľka! Ja som edukátorka.“ Sama vnímala školu ako miesto, kde niet miesta pre ozajstnú motiváciu a zanietenie pre správnu vec.
Luiza písala po stenách. K aktivitám nás zásadne nenútila. Snažila sa inšpirovať. Niekedy vyzerala ako šialená, ale každý z nás mal pocit, že je jedna z najúžašstnejších osôb, aká len môže našincovi prekrížiť cestu života. Damián nebol až taký zanietený rečník a motivátor, ale jeho skúsenosti s prácou s deťmi s fyzickým alebo psychickým postihnutím boli veľkým obohatením. Ukázal, že tancom sa dá urobiť veľa a aj chlapcov presvedčil, že je to vlastne podobne náročná športová aktivita ako futbal. Inokedy sme boli na turistike alebo sme boli plávať. Celý čas sme sa presmiali. Bolo to fantastické obdobie, ktoré sa, žiaľ, už nikdy nezopakuje, ale práve vďaka nemu mám nádej, že budú už len krajšie.
Ján Debnár, Mladiinfo Ružomberok
