Tak! Vraj by bolo dobré podeliť sa s vami o tom, ako sa mi žije v Rusku, a teda konkrétnejšie v Nižnom Novgorode. Momentálne som tu, ako sa hovorí, mesiac aj s cestou. Takže, kde a ako začať? Ťažko za takú krátku dobu niečo povedať, zhodnotiť, porovnať, no hlavne ťažko posúdiť, čo je tu „bežné“ a čo sa len mne osobne prihodilo. Nuž ale, niekde začať treba. Tento kratučký článok nech vám slúži ako náhľad do života v Rusku, toho môjho. Možno bude prekvapivý, možno nie. Objektívny? V prvom rade úprimný a autentický.
Takže, ako som už povedala, možno vás tu niečo prekvapí, možno nie (myšlienky si nečítame a predsudky máme tiež asi každý tie svoje). Čo sa týka Rusov a Rusiek, moja skúsenosť je zatiaľ taká, že každý koho som tu kdekoľvek požiadala o pomoc, či radu, mi ochotne pomohol a poradil (či to bolo v práci alebo na ulici, v Moskve, Vladimíre, či Novgorode). Jediná vec, ktorá nám, takmer večne vysmiatym môže udrieť do očí je, že ľudia tu úsmevmi akoby šetrili. Nechápte ma zle, ochota skutočne neuveriteľná, no všeobecná prívetivosť? To už je iná vec. Dokonca i sused, ktorý vám niekoľkokrát za týždeň pomáha odomykať vchodové dvere (nuž, zasekávajú sa :)), ani len brvou nemihne, keď vám ponúka domáce jablká, či noviny na prečítanie.
Druhá dôležitá informácia – jedlo. Áno, nájdete tu 99% toho, čo i u nás – je tu mnoho vecí od výmyslu sveta. Ceny? Záleží na tom, ako sa stravujete (mrkva v prepočte za tri centy, brokolica za euro dvadsať). No vyber si! 🙂 Asi ťažko zabudnem na moment, keď ma v obchode v oddelení pečiva zastavila ruská babička, aby si overila, či ten chlieb skutočne stojí AŽ 17 rubľov (23 centov). Čo sa týka vody? Z vodovodu rozhodne nie, na to by človek prišiel aj bez upozornenia (zápach skutočne citeľný). A tak tu teda platí: ak nechceš mať črevné problémy, vodu si kupuj (5-litrové bandasky dostupné v každom obchode).
Práca s deťmi v knižnici v oddelení pre medzinárodnú literatúru? Na nezaplatenie! Detí zatiaľ málo, no zato neuveriteľne bystrých. Kolegyne? Starostlivé, milé, večne ponúkajúce čierny čaj, či ruské конфетки 🙂
Čo sa týka Nižného Novgorodu, zatiaľ by som netvrdila, že ho mám nejako obzvlášť preskúmaný. Kremeľ (a mám na mysli ten nižnonovgorodský) je však nádherný a výhľad z neho na Oku vlievajúcu sa do Volgy je prekrásny. Veď posúďte sami!
Ohľadom všeobecnej atmosféry mesta poviem asi len toľko, že na môj vkus je tu priveľa policajtov (čo teda neplatí len pre Novgorod, ale i pre ostatné mestá, ktoré som zatiaľ mala možnosť navštíviť).
Ďalšia zaujímavá vec: v Rusku bez pasu ani na krok, najmä pri cestovaní vlakom, do ktorého vás bez pasu vlastne ani nepustia. Vzdialenosti? Zhrniem to asi takto: Moskva je od nás 4 hodiny vlakom a vraj je to blízko 🙂
Posledná informácia: skutočne tu vidno, že sa tu tento rok hrali Majstrovstvá sveta vo futbale. Potvrdili mi to aj dobrovoľníci, ktorí tu boli pred, počas a po šampionáte. Tesne pred začiatkom sa spravili nové fasády domov (najmä tých, ktoré vidno zo štadióna, pri niektorých dokonca platí, že len z tej strany, ktorú vidno), prebehlo všeobecné skrášľovanie mesta, maľovanie verejných budov, postavila sa nová vlaková stanica a hlavne sa zaviedli smetné koše na recykláciu (avšak len tak naoko, nikto nevie, čo do ktorého patrí a bohužiaľ to len málokoho zaujíma).
Rusko je však (aspoň teda pre mňa) veľmi zaujímavá krajina, ktorá si v mojich očiach zaslúži pozornosť každého cestovateľa, či zvedavca, ktorý túži zistiť, čo to „žiť v Rusku“ vlastne znamená. A každému, kto zvažuje prísť do Ruska dobrovoľničiť to skutočne vrelo odporúčam 🙂
Ľubica Pilátová
dobrovoľníčka v Rusku cez projekt Erasmus+ (viac info o projektoch)
