Gruzínsko mojimi slovenskými očami – Magdaléna Šimková

Dobrovoľníctvo mení človeka. Takéto skúsenosti a zážitky sú na celý život a človek sa vracia z nich ako znovuzrodený.

O čom bolo Gruzínsko alebo gruzínska duša?

Gruzínsko. Čo vám ako prvé príde na um?  Predtým som vedela, že je to krajina kaukazských hôr medzi Čiernym a Kaspickým morom, krajina prastarých chrámov a tiež krajina nie tak dávnych vojenských konfliktov,  ktorú som už dávnejšie túžila spoznať.

Teraz ma ako prvé napadne gruzínska duša alebo duch. Niečo, čo vás prevyšuje. Duch krajiny, ktorý môžete cítiť hneď ako opustite brány letiska. Je to tiež istá podmanivosť, ktorá vyviera z dobroty, ľudskosti, srdečnosti a pohostinnosti Gruzíncov. V Gruzínsku sa môžete naozaj cítiť viac človekom. Môžete zastaviť čas a zažiť, že dobro a skutočné hodnoty ešte nevymreli.

 A čo sme tam vlastne robili?

Na našom projekte sa zúčastnilo 10 slovenských dobrovoľníkov a dvaja francúzski dobrovoľníci pod vedením gruzínskych mentorov. Projekt bol rozdelený na dve časti. Prvý týždeň sme trávili čas v meste Rustavi, kde sídlila naša hosťovská organizácia Georgian Youth for Europe.

Počas tohto týždňa sme absolvovali hodiny gruzínčiny, ktoré nám padli vhod napríklad pri dohodovaní sa na bazári, pozdravoch s domácimi a podobne. Organizovali sme medzinárodný večierok v organizácii, kde sme prezentovali naše Slovensko Gruzíncom, ďalším dobrovoľníkom a miestnym obyvateľom. Nechýbala ani slovenská ochutnávka v podobe horaliek, kofoly, čokolád, slivovice a čerstvých zemiakových placiek. Celý večierok sa viedol v príjemnej atmosfére, ktorý pokračoval do neskorých ranných hodín. V iný deň sme pripravili rôzne hry pre deti na námestí.

Tento celý týždeň sme hlavne prenikali do tajov gruzínskej kultúry, spoznávali nových ľudí, spoločne navštívili Tbilisi a ochutnávali gruzínske jedlá ako khachapuri či khinkali. Stihli sme spozorovať, že Gruzínci stále meškajú a vy sa musíte trpezlivo riadiť ich gruzínskym časom. No taktiež nám neušlo, že gruzínska srdečnosť sa prejavuje neustále, napríklad, keď vás len tak pozvú susedia na večeru alebo vám na bazári pribalia kúsky zeleniny zadarmo. Aj naši gruzínski mentori nám vždy ochotne vo všetkom pomáhali, vysvetľovali ich zvyky, tradície alebo zoznamovali s ich priateľmi. Takže už po pár dňoch sa človek mohol cítiť v Rustavi ako doma. Zároveň sme sa aj my, slovenskí dobrovoľníci, spoznávali medzi sebou a zažívali prvé spoločné príhody. A tak sa z nás tvorila stále lepšia a silnejšia gruzínsko- slovensko-francúzska rodina.

Po uplynutí prvého týždňa sme sa presunuli do dediny Pona v regióne Kakheti, neďaleko azerbajdžanských hraníc. Naším novým dvojtýždňovým miestom sa stalo eco village alebo tzv. kemp. Bývali sme v stanoch a boli sme viac spätí s prírodou. Našu hlavnú dobrovoľnícku činnosť tvorilo zbieranie lieskovcov. Ušiel sa nám  aj zber zemiakov, upratovanie v domoch, záhradnícke práce alebo stavanie plota. Samozrejme, mali sme dostatok voľného času na oddych  a na vlastné aktivity.

Na pár dní nám do kempu zavítali mladí ľudia z Bieloruska, Talianska a ďalších krajín, ktorí boli účastníkmi iného projektu. Bolo zaujímavé sledovať, ako prebiehajú dva odlišné projekty na jednom mieste a zároveň obohacujúce spoznať ďalších ľudí.

Za tento čas sme mali ďalší kopec možností spoznávať sa v našej už spomínanej multikultúrnej rodinke. Spolu sme varili, delili sa o jedlo, pomáhali si, odháňali kravy od našich stanov, spolu sme viedli dlhé rozhovory o živote, spievali večer pri ohni, spolu sme sa tešili a prežívali to všetko. Učili sme sa nové veci od toho druhého a zisťovali, kto vlastne sme. Každý deň nám priniesol niečo nové. Pona sa stala zvláštnym a nezabudnuteľným miestom.

Posledný týždeň sme sa každý vydali svojou cestou. Jedna skupinka  dobrovoľníkov sa rozhodla zdolávať vrcholy vysokého Kaukazu, iní sa vybrali do arménskeho Jerevanu a ďalší užívať si more v Batumi.

Deň pred ukončením projektu sme sa opäť raz všetci zišli v Rustavi, aby sme slávnostne ukončili náš mesačný projekt. Pri večernej hostine – supre- nechýbali vrúcne slová vďaky, rozprávanie nových zážitkov z potuliek, za srdce chytajúce prípitky a dojmy šťastia.

Dobrovoľníctvo mení človeka. Takéto skúsenosti a zážitky sú na celý život a človek sa vracia z nich ako znovuzrodený. Veľká vďaka patrí našej skvelej hostiteľskej organizácii Georgian Youth for Europe, taktiež vysielajúcej organizácii Mladiínfo Slovensko, ktorí  to zrealizovali a dali nám možnosť byť súčasťou tohto projektu. A ešte väčšia vďaka patrí dobrovoľníkom, ktorí dali zo seba to najlepšie a vytvárali úžasnú atmosféru počas celého pobytu.

Takže o čom bolo Gruzínsko?

• o nových silných priateľstvách,
• o novej inšpirácii,
• o našich obľúbených Francúzoch, ktorí oduševnene spievajú „Macejko, Macejko“,
• o prípitkoch, hovoriacich veľkú pravdu o živote,
• o spoznávaní seba samého,
• o radosti, smiechu, tanci, hudbe,
• o dlhých večeroch pod holým nebom,
• o tom, ako počúvate reálne príbehy o vojne  od svojich kamarátov a v duchu ďakujete, že ste nikdy nič také nemuseli zažiť,
• o srdečnosti a pohostinnosti, ktorej sa nedá odolať,
• o dobrovoľníctve,
• o lieskovcoch,
• o tom, ako máte  problém s vodou a vonku je 40 stupňov, no  vám je sveta žiť ,
• o tom, ako gruzínski kamaráti precestujú polovicu krajiny, aby sa s vami mohli ešte raz rozlúčiť,
• o bláznivých cestách v marshrutke, kde spievate a smejete sa,
• o 300 km ceste taxíkom do Arménska, cez kopce a dediny  vo výške 2000 m.n.m,  kde vás budí taxikár so zmrzlinou v ruke, ktorú si musíte vziať,
• o náhodnej prechádzke v lese, kde stretnete pastierov a tí vás ako inak začnú hostiť svojimi dobrotami,
• o tom, že aj keď Gruzínci meškajú,  no stihnú za ten  zmeškaný čas pomôcť ďalším náhodným ľudom.

Krajina, kde môžete všetko prežívať intenzívnejšie. Didi madloba, Gruzínsko! (Veľká vďaka, Gruzínsko)

Magdaléna Šimková

Financované Európskou úniou v rámci programu Erasmus+.