Ako vyzerá desať mesiacov dobrovoľníctva v malej talianskej dedinke? Naša dobrovoľníčka sa s nami podelila o svoju ESC skúsenosť, nové priateľstvá, každodenné radosti aj výzvy, ktoré jej pobyt v Taliansku priniesol. Prečítajte si jej príbeh z Monesiglia a objavte, čo všetko môže dobrovoľníctvo v zahraničí priniesť.
Moja ESC skúsenosť v Taliansku
Na konci októbra 2025 som opustila Slovensko a presťahovala sa do malej dedinky Monesiglio v Piemonte, aby som sa zapojila do projektu Európskeho zboru solidarity v organizácii Parco Culturale Alta Langa.
Taliansko však nebolo mojou prvou skúsenosťou s dobrovoľníctvom v zahraničí. Predtým som už mala možnosť dobrovoľníčiť v Indii, takže som približne tušila, do čoho idem – aj keď, samozrejme, každá krajina a každý projekt sú úplne iné. Práve preto som bola zvedavá, čo mi tentoraz prinesie Európa a život v malej talianskej dedinke.
Prišla som bez toho, aby som presne vedela, čo ma čaká. Vedela som, že budem pracovať s miestnou komunitou a zapájať sa do rôznych aktivít, ale netušila som, ako veľmi sa Taliansko a život v Monesigliu stanú súčasťou môjho každodenného života.
Počas projektu som mala možnosť podieľať sa na množstve rôznych aktivít – od komunitných podujatí, workshopov, festivalov a letného kina až po komunikáciu, aktivity pre mladých a medzinárodné projekty. Súčasťou mojej skúsenosti bola aj účasť na Youth Exchange v Bergole, vďaka ktorej som spoznala mladých ľudí z rôznych krajín a zažila Erasmus+ komunitu aj z inej perspektívy.
Nie všetko však bolo také pestré. Najmä počas zimy a začiatku jari prišlo obdobie, keď sa v malej dedinke jednoducho takmer nič nedialo. Boli dni, keď som mala pocit, že doslova nemám čo robiť. Nebolo jednoduché zvyknúť si na pomalé tempo, menej aktivít a chvíle, keď som mala oveľa viac voľného času ako som čakala. Práve toto obdobie ma však naučilo asi najviac – vytvárať si vlastný program, byť samostatná, hľadať si nové možnosti a jednoducho prijať, že nie každý deň musí byť plný zážitkov.
Nie vždy bolo taktiež jednoduché dorozumieť sa a nastaviť si vzájomné očakávania. Občas sa počas projektu objavili nedorozumenia či rozdielne predstavy o komunikácii a fungovaní. Aj tieto situácie však boli súčasťou mojej skúsenosti a naučili ma otvorenejšie komunikovať, pýtať sa, keď niečomu nerozumiem, a riešiť veci aj vtedy, keď nie sú úplne príjemné. Myslím si, že práve takéto situácie ma posunuli v samostatnosti a v schopnosti prispôsobiť sa inému pracovnému a kultúrnemu prostrediu.
Jednou z najdôležitejších častí môjho dobrovoľníctva bola Residenza Alta Langa. Spolu s ďalšou dobrovoľníčkou sme sa pridali k edukátorke počas jej pravidelných návštev domova dôchodcov. To, čo začalo ako jednoduchý nápad a snaha priniesť do každodenného života seniorov trochu viac spoločnosti, sa postupne stalo jednou z najkrajších častí môjho pobytu v Taliansku. Každý týždeň sme sa vracali za známymi tvárami, rozprávali sa, hrali hry, smiali sa a trávili spolu čas. Nikdy by som nečakala, že práve tento malý projekt, ktorý sme si samé vytvorili, pre mňa bude znamenať tak veľa.
Moja ESC skúsenosť však nebola len o aktivitách a práci. Bola najmä o ľuďoch a každodenných maličkostiach – cappuccino a focaccia na raňajky, utorkové trhy, aperitívy, prechádzky po dedine, spontánne rozhovory a všetky tie obyčajné chvíle, ktoré sa postupne stali dôležitými.
Počas projektu som mala možnosť aj cestovať – naprieč Talianskom, párkrát som sa vrátila na Slovensko a niekoľkokrát som navštívila aj Portugalsko. Neustále sa presúvať medzi krajinami, spoznávať ľudí z rôznych prostredí a zvykať si na nové situácie ma naučilo byť samostatnejšia, flexibilnejšia a otvorenejšia voči tomu, čo príde.
Keď sa na týchto desať mesiacov pozerám spätne, uvedomujem si, že som získala oveľa viac než len pracovné skúsenosti. Naučila som sa fungovať mimo svojej komfortnej zóny, zvládať aj obdobia, keď sa nič nedeje podľa mojich predstáv, komunikovať aj v náročnejších situáciách a byť spokojná aj s úplne obyčajným dňom.
Do Talianska som prišla na desať mesiacov dobrovoľníctva.
Odchádzam s novými priateľstvami, množstvom spomienok, novými skúsenosťami a miestom, ktoré pre mňa bude mať navždy špeciálne miesto.
Som veľmi vďačná svojej vysielajúcej organizácii, hosťujúcej organizácii, ľuďom z Monesiglia a všetkým, ktorí boli súčasťou tejto kapitoly môjho života.
Ďakujem, Taliansko. A dúfam, že sa opäť uvidíme.
