Čo sa stane, keď sa človek rozhodne odísť na šesť mesiacov dobrovoľníčiť do Rumunska?
V prípade Nikolasa sa z polročného dobrodružstva stalo dva a pol roka života v zahraničí, množstvo priateľstiev a rozhodnutie venovať sa práci s mladými ľuďmi.
V septembri 2020, uprostred pandémie, vycestoval cez Európsky zbor solidarity do mestečka Cristuru Secuiesc (maďarsky Székelykeresztúr) v Transylvánii. Mestečko má približne
10-tisíc obyvateľov a až 85 % z nich hovorí po maďarsky. Nikolas tak s obľubou hovorí,
že sa ocitol v malom Maďarsku uprostred Rumunska. Práve zmes jazykov, kultúr a tradícií robí tento región výnimočným.
Dobrovoľníctvo počas pandémie? Žiadna nuda!
Jeho pôvodnou úlohou bolo písať články o miestnych podujatiach. Lenže počas pandémie sa podujatia nekonali. Začal preto objavovať život v meste, navštevovať reštaurácie, organizácie či inštitúcie a rozprávať sa s ľuďmi. Postupne sa z cudzieho dobrovoľníka stal známou tvárou miestnej komunity.
Jedným z najväčších zážitkov bolo zorganizovanie benefičného koncertu pre chlapca, ktorý potreboval nový elektrický vozík. Nikolas dostal len kontakt na riaditeľa miestneho gymnázia a zvyšok musel zvládnuť sám. Napriek pandemickým obmedzeniam prišlo viac ako 80 ľudí
a vyzbieralo sa približne 200 eur. Koncert mu priniesol radosť z pomoci druhému, skúsenosti s organizovaním podujatí a dokonca pozvanie do miestneho rádia!
Rumunsko nie je len o Draculovi
Voľné dni patrili cestovaniu. Nikolas objavoval stredoveké uličky Sighișoary,
horské serpentíny Transfăgărășanu či podzemné soľné bane. V bani Turda ho prekvapilo člnkovanie na podzemnom jazere. Jeden z najkrajších západov slnka zažil v odľahlej dedinke Șiclod, kam vedie jediná prístupová cesta.
Najkrajšie spomienky však nesúvisia len s navštívenými miestami. Nikolas zažil sedmohradské svadby, kde aj 150 hostí znamená malú oslavu. Spriatelil sa s miestnymi dobrovoľnými hasičmi, s ktorými pripravili netradičného Mikuláša. Vyzdobili hasičské auto svetielkami, pustili koledy a jazdili po meste a okolitých dedinách, kde rozdávali deťom sladkosti.
A čo rumunská kuchyňa?
Sladké papanași sú vyprážané tvarohové šišky s vanilkovým krémom a čučoriedkovým džemom, mici pripomínajú čevapčiči a sarmale zase naše kapustové závitky. Hladný tam človek rozhodne nezostane! Rumunská kuchyňa je podobne pestrá ako samotná krajina a odrážajú sa v nej aj vplyvy okolitých národov.
Polrok, ktorý zmenil všetko
Po skončení dobrovoľníctva zostal Nikolas pracovať v miestnej mládežníckej organizácii. Organizoval podujatia pre deti a mladých, komunitný beh a zapájal sa do medzinárodných projektov Erasmus+. Práve tam objavil svoju vášeň pre prácu s mládežou.
Po návrate na Slovensko založil občianske združenie Action Alpha, prostredníctvom ktorého pomáha mladým uskutočňovať ich nápady. Do Cristuru Secuiesc sa stále rád vracia. Má tam priateľov a dodnes ho spoznávajú aj v miestnych reštauráciách.
Nikolas odporúča mladým ľuďom vyskúšať Európsky zbor solidarity. Program umožňuje ľuďom vo veku 18 až 30 rokov dobrovoľníčiť v zahraničí s hradeným ubytovaním, stravou, cestovaním a ďalšou podporou.
Pre neho bolo Rumunsko pôvodne len ďalšou krajinou na mape. Dnes ho nazýva svojím druhým domovom. A všetko sa začalo jedným rozhodnutím vycestovať a skúsiť niečo nové.
