Najdrahšie veci v živote nie sú materiálne veci, ale skúsenosti a zážitky. Možno ani netušíte ako v živote Vám práve EVS pomôže.
Ahojte, som Stefy a minulého roku som ukončila vysokú školu. Keďže na Slovensku nie je mnoho pracovných príležitostí pre absolventov v oblasti sociálnej práce, tak som sa rozhodla čas po škole venovať na získanie nových skúseností v zahraničí. Rozhodla som sa pre dobrovoľníctvo. Najprv som vyberala nemecky hovoriace krajiny, kde by som sa mohla naučiť po nemecky, ale neskôr som začala vyhľadávať projekty, ktoré sú na mňa ako ušité a asi to najväčšie želiezko v ohni bolo práve Belgicko v organizácií Gigos Genk, odkiaľ mi aj obratom napísali.
Išlo o sociálnu prácu so sociálne znevýhodnenými deťmi a s mládežou, teda hlavne treťou generáciou imigrantov z Turecka a Maroka. Bola som rada, že sa mi ozvali no na druhej strane som sa obávala, či je to reálna organizácia, či ma náhodou neklamú a možno nakoniec žiaden projekt ani neexistuje… jednoducho myšlienky človeka, ktorý celú dobu študuje, čo všetko ľuďom sa deje a tak sa obáva. Všetko som si to overovala s Ondrejom a aj s ďalšími dobrovoľníkmi, ktorí už boli v tom čase v Belgicku. Aj keď všetko vyzeralo ok, nešla som do Belgicka so žiadnymi očakávaniami.. keďže od svojich 16-tich som bola cez letné prázdniny brigádne v zahraničí, viem, že všetko sa na oko môže zdať inak.
Po príchode do Belgicka ma začala milo prekvapovať, že všetko čo bolo na papieri bola pravda a nielen to.. ale oveľa viac. Bývali sme 4 dobrovoľníci zo 4 krajín v dome, kde sme mali skutočne všetko čo sme potrebovali. Dvaja vždy prichádzali v septembri a dvaja vo februári, aby vlastne tí skúsenejší troška aklimatizovali nových dobrovoľníkov.
Pracovať som začala na tretí deň od príchodu. Moja mentorka ma zobrala na autobusovú zastávku a povedala, že najlepšie sa naučím skúsenosťami a nie jej rečami.. tu máš lístky, tu máš mapu, musíš raz prestúpiť na iný autobus.. ja ťa počkám pred tvojou prácou. Tak mi verte to bol šok, no cestu som si zapamätala perfektne, hehe. V práci som ani nezatvárala ústa od úžasu a od prvého dňa som bola nadšená nad systémom, ľuďmi, budovou, úplne všetkým. Dokonca neskôr, keď som sa dozvedela príbehy iných dobrovoľníkov z iných krajín v Belgicku tak som dokonca z toho vyšla najlepšie z celej krajiny. Mala som šťastie. Skutočne obrovská životná skúsenosť.
Ondrej mi pred začiatkom vysvetľoval, že každý je zo začiatku nadšený a potom krivka upadá.. a moja krivka sa neustále zvyšovala. Vždy som po takom prístupe ku mne snívala, aký som mala v Belgicku. Koordinátorka ma vždy podporovala a videla vo mne potenciál, kolegovia ma veľa naučili a zobrali za súčasť teamu, deti a mládež som zbožňovala a cítila som sa tam ako doma. Najradšej by som v práci aj spala. Nikdy som si nepočítala hodiny, či neprevyšujem limit.. v práci som bola skutočne šťastná a bola som len rada ak som mohla zostať dlhšie. Oblasť, kde som pracovala však nebola pre každého. Ide o miesto kde sa predávajú drogy, kde sú mladí ľudia a deti často agresívne, divoké a ak sa im nepáčite tak vám to dajú skutočne pocítiť. Pracovala som zo začiatku s mladšími a staršími teenegerkami a občas s deťmi. Neskôr som dostávala viac a viac kompetencií a nakoniec som pracovala so všetkými vekovými skupinami, ktoré tam mali – so siedmimi skupinami. V lete som dokonca bola leadrom pre moje skupiny pričom som mala pripraviť plán aktivít na leto pre deti a pre teenegerky a k tomu ukázať prácu novej kolegyni. Mala som svoje projekty, ktoré som viedla a dokonca pred ukončením EVS ma vybrali ako osobnosť mesiaca do mesačníka mesta Genk, kde som mala možnosť porozprávať o Slovensku, o Prešove a o mne.
Čo bolo skutočne ťažké je spolunažívanie v jednej domácnosti s ľuďmi, ktorí možno nie sú vaša krvná skupina. Ja som na takých ľudí natrafila a neumývanie riadu, či žiadne upratovanie bolo ich mottom, hehe. Keďže som trávila denne 2 hodiny umývaním riadu a keďže som alergik snažila som s nimi urobiť poradu, a vysvetliť im, že sa mi takýto „nesystém“ nepáči. Naše návrhy, ktoré sme im s ďalšou novou dobrovoľníčkou podali a vysvetlili neprijali a nechceli nič meniť, keďže s predošlými dobrovoľníkmi takto žili a nemali žiaden problém. Ťažilo ma to, no musela som sa s tým nejako naučiť žiť a hľadala som si systém pre seba. Samozrejme mi to veľa dalo, lebo táto lekcia ma naučila niektoré veci ignorovať a ak to nejde, tak si hľadať ľahšiu cestu.
Na druhej strane mimo práce som veľa cestovala.. teda toľko koľko mi môj budget dovoľoval. Prešla som niekoľko krajín, spoznala nové kultúry, nové sociálne systémy a nových úžasných ľudí.
Aj keď mi tento pobyt niečo vzal (pohreb starej mamy, na ktorom som sa nemohla zúčastniť), aj keď boli občas aj prekážky či ťažké chvíle hodnotím EVS dobrovoľníctvo v Belgicku ako moju najlepšiu pracovnú aj životnú skúsenosť. Dostala som šancu profesionálne vyrásť a spoznať ľudí, ktorí sú mi ako rodina a ak by som mala šancu aj keď viem že ju už nemám, znova by som do toho išla, preto neváhajte a hľadajte si svoje projekty. Najdrahšie veci v živote nie sú materiálne veci, ale skúsenosti a zážitky. Možno ani netušíte ako v živote Vám práve EVS pomôže.
Belgicko
Genk
Štefánia Centková, Prešov
02.02.-01.09.2015
projekt: Working with social disadvantaged children and youngsters
organizácia: GIGOS Genk
Financované Európskou úniou v rámci programu Erasmus+.
