„Keď sa naučíte ako komunikovať s Rusmi, budete vedieť komunikovať so všetkými ostatnými.“
Môj pobyt v Rusku sa pomaly blíži ku koncu, a preto by som sa rada podelila o túto moju skúsenosť a zároveň aj motivovala tých, ktorí zvažujú ísť na EVS práve do Ruska.
Do Ruska, presnejšie do Nižného Novgorodu som odchádzala v čase, kedy celá tá politická a ekonomická situácia s Ruskom nebola najpriaznivejšia. Preto aj môj odchod bol miestami náročný nakoľko som cítila, že som v mojom rozhodnutí sama proti všetkým. Našťastie som však moje rozhodnutie neoľutovala ani na chvíľu.
EVS som začínala v decembri, kedy počasie nebolo zrovna najprívetivejšie. Aj mňa hneď v prvý deň privítalo príjemných -18 stupňov. Áno, bolo to príjemných -18°C, kedže o mesiac neskôr to už bolo nepríjemných -30°C! Musím sa priznať, že to bola moja prvá skúsenosť s tak silnými mrazmi. Našťastie, centrum, v ktorom som pracovala ako dobrovoľníčka, ma zohrievalo svojou príjemnou atmosférou, ktorú vytvárali najmä deti. Práca s deťmi s ohraničenými možnosťami, teda s mentálnym a fyzickým postihnutím mi ukázalo nový pohľad na život a na deti ako také. Ich radosť z maličkostí a čistá jednoduchosť mi vytvorila krásne spomienky a naučila ma si vážiť veci, ktoré som si dovtedy nevážila.
Mimo práce v organizácii sme mali veľa iných aktivít, na ktorých sme sa podieľali všetci dobrovoľníci projektu EVS spoločne. Nižný Novgorod je mesto, ktoré vďaka svojej veľkosti ponúka veľa aktivít a kultúrnych podujatí, čiže tu bolo vždycky čo robiť. Žije tu aj veľký počet cudzincov, čo milovníkom rôznych kultúr umožňuje byť v ich neustálom styku.
(Medzinárodná komanda pri organizácií Solyanky – stretnutie cudzincov žijúcich v Nižnom Novgorode)
Ruskú zimu som prežila a prišlo neskutočne krásne obdobie, ktoré miluje každý jeden Rus a to je leto. Moja organizácia bola počas leta zatvorená, čo mi umožnilo cestovať po tejto rozlohovo neobsiahnuteľnej krajine celé dva mesiace. Cesta z Moskvy na Bajkal až po Čierne more mi ukázala krásu a rozmanitosť kultúry, prírody a aj ľudí. V tomto je aj celý projekt EVS čarovný, že dáva možnosť cestovať po krajine v ktorej žijete a pracujete, nakoľko väčšina organizácií, kde dobrovoľníci pracujú je počas leta zatvorená. V prípade, že nie je prílišný záujem o cestovanie, v Rusku sa organizujú tábory pre deti, ktorých je možnosť zúčastniť sa ako dobrovoľník. Tak som sa aj ja rozhodla pre jeden z najväčších táborov v Rusku, Orlyonok pri Čiernom mori. Stretla som tu ľudí z celého (a to myslím naozaj z celého) Ruska! Rusi totiž nepoznajú vzdialenosť, ktorá by bola prekážkou sa dostať na určité miesto. Aj keď majú prejsť 8 000 km tak ich prejdú, veď sú ešte stále vo svojej krajine =)
(Orlyonok – Ruský tábor na pobreží Čierneho mora)
Leto sa už skončilo a mne ostalo pár posledných dní, kedy sa mi moja EVS-ka skončí. Po skvelých 10 mesiacoch možem tvrdiť, že celý projekt EVS mi priniesol do života len pozitívne skúsenosti, spomienky a zážitky. Každému, kto sa zamýšla nad možnosťou robiť dobrovoľníka či už v Rusku alebo v druhej krajine odkazujem: Už sa nezamýšľaj a choď do toho!
(Pohľad z Kremľa na rieku Volga)
Rusko
Nizhny Novgorod
Tatiana Cíbiková, Galanta
1.12.2014 – 30.9.2015
projekt: Developing skills for the better tomorrow
organizácia: Veras
Financované Európskou úniou v rámci programu Erasmus+.
