Po tejto skúsenosti som zistila, aké možnosti všetci máme a pritom získať ich nie je až také zložité. Potrebujete len chcieť. Chcieť spolupracovať, chcieť tvoriť a chcieť vôbec niečo robiť. Stačí poriadne sa okolo seba poobzerať či nejaká šanca nečaká práve na VÁS.
V jeden obyčajný májový večer som sedela v mojej izbe a učila sa na písomku z francúzštiny, keď mi zazvonil mobil. V telefóne sa ozvala pre mňa takmer neznáma osoba, ktorá ma svojou otázkou zaskočila tak, že som to vôbec nečakala. Spýtala sa ma, či by som nechcela ísť do Fínska. Keď vám niekto položí takúto otázku len tak z ničoho nič,naozaj najprv nechápete. A keďže ja som o cestovaní snívala už od malička a bola by som schopná pobaliť sa v priebehu 10 minút, moja odpoveď bola kladná. No nemyslite si, že to bolo také jednoduché. Známa/neznáma (nakoniec to bola naša bývala pani starostka) mi vysvetlila, že Verejno-súkromné partnerstvo Hontiansko – Dobronivské (región, v ktorom žijem), ako takmer akčná skupina, je zapojená dojedného projektu cez EU. V tomto projekte bolo zapojených viacero krajín. Fínsko, Slovensko, Belgicko, Česká republika . Miestna akčná skupina vo Fínsku a jedna z jej hlavných predstaviteliek podali projekt s názvom : “Experiencing European Countryside”, ktorého cieľom bolo spojiť mladých ľudí od 18 do 25 rokov z rôznych krajín Európy, ktorí ovládajú angličtinu, aby spolu diskutovali a zúčastňovali sa na workshopoch zameraných na rozvoj, históriu vidieka a na rozdiely, ktoré jednotlivé krajiny majú, ale aj podporiť európsku spoluprácu medzi mladými a toleranciu u ľudí odlišnej národnosti. Z každej krajiny mohli ísť 10 mladí a dvaja vedúci. Priznám sa, že keď som sa skontaktovala s koordinátorkou tohto projektu na Slovensku a tá mi oznámila, že podmienkou je napísať životopis (odoslať ho čo najskôr), pohovor v angličtine a hlavne vôľa chcieť spoznávať niečo iné, pripadalo mi to tak, že nemám vôbec šancu. Zdalo sa mi to naozaj takmer nereálne, veď predsa každý mladý človek chce teraz cestovať a spoznávať nových ľudí, prečo by som práve ja mala byť tá jedna z desiatich. Ešte v ten večer som napísala životopis a odoslala ho.
Neskôr som mala pohovor, ktorý bol skôr o tom či viem po anglicky o tom, či som ochotná obetovať čas a energiu možno aj na niečo viac ako je tento týždenný pobyt. Nakoniec som prešťastná utekala domov s tým,že v auguste odchádzam na týždeň do Fínska a platím len 100 EUR z celkových nákladov. FÍNSKO!!!! Nemohla som tomu uveriť. Samozrejme pred začiatkom pobytu sme museli vypracovať prezentáciu o našej krajine, regióne, zvyklostiach a vidieku a vymyslieť program, ktorí zajme ostatných účastníkov projektu. Bolo to náročné, hlavne preklad do angličtiny, ale určite to stálo za to.
Na začiatku augusta sme sa teda my desiati stretli s ostatnými v letnom kempe asi 200 km od Helsínk. Bývali sme v chatkách národnostne pomiešaní. (ale rozdelení na baby a chalanov :-/) Celý týždeň boli pre nás pripravené aktivity týkajúce sa vidieka a jeho rozvoja. Rozprávali sme sa o našich tradíciách, o nových možnostiach alternatívnych energií, o životnom štýle ľudí žijúcich na vidieku vdanej krajine. Tvorili sme ideálne 3D dediny, každý večer sme sa učili tance alebo hry z rôznych krajín. Môžem povedať, že ich všetkých veľmi zaujala slovenská kultúra a hlavne náš vzťah k tradíciám. Vtedy sme si asi všetci z našej skupiny uvedomili, že aj keď sme takou malou krajinou dokážeme v cudzincoch vyvolať túžbu navštíviť našu krajinu a niečo viac sa o nej dozvedieť.
Zažili sme pravú fínsku zábavu, ich očarujúcu prírodu, čierne pelendreky, ktoré boli aj v čokoláde, a hlavne, spoznali sme úžasných ľudí. Boli sme naozaj skvelá partia. Okrem toho, sme navštívili aj miestne dediny a mestá a zoznamovali sme obyvateľov s našim projektom a zúčastnili sme sa aj miestneho trhu, kde sme zadarmo rozdávali koláče a hlavne dobrú náladu :-). Na záver sme plní nadšenia odsúhlasili spoločnú myšlienku, aby sa takýto medzinárodný tábor opakoval aj budúci rok v nejakej ďalšej krajine. Možno ďalším hostiteľom bude práve Slovensko, keďže naša skupina sa pravidelne stretáva a práve teraz pracuje na rozvoji cestovného ruchu v našom regióne. Po tejto skúsenosti som zistila, aké možnosti všetci máme a pritom získať ich nie je až také zložité. Potrebujete len chcieť. Chcieť spolupracovať, chcieť tvoriť a chcieť vôbec niečo robiť. Stačí poriadne sa okolo seba poobzerať či nejaká šanca nečaká práve na VÁS.
[flagallery gid=2 name=”Gallery”]
Autorka: Martina Valentová, 18 r., Dobrá Niva
