Pre začiatok vám len poviem, že to bolo jedno z mojich najlepších životných rozhodnutí (neberte momentálne do úvahy moje sklony všetko exagerovať), naozaj!
Tento článok píšem v hlave už dobré dva mesiace, lenže…lenže doteraz nejako nebol čas. Na začiatku dobrovoľníckej služby som mala plno chuti niečo písať, len nebolo o čom, potom sa to rozbehlo a aj a už zas nebolo kedy. Ale rozhodla som sa to napraviť, pretože chcem, aby aj ľudia u nás (teda napríklad aj vy!) vedeli, o čom vlastne to EVS je.
Vybrala som si Nemecko, pretože som študovala nemčinu na vysokej a okrem toho som mala ten (pre mnohých nepochopiteľný) sen, odsťahovať sa sem. Tak veru. A neľutujem. Nijaký kultúrny šok sa nekonal, pretože Nemecko som už dobre poznala a dosť veľa som tu precestovala, rovnako mám aj nemeckých kamarátov, takže som vedela, čo ma očakáva. (No vlastne klamem, kultúrny šok som zažila, ale nie z Nemcov, ale z mojej lotyšskej spolubývajúcej, ktorá má viac než laxný prístup k upratovaniu, ale nevzdávam sa a snažím sa v nej vypestovať nejaký ten pocit zodpovednosti voči nášmu spoločnému upratovaciemu plánu.)
Novou skúsenosťou bola pre mňa moja práca. Vybrala som si projekt, pre ktorý mám teoreticky aj vzdelanie – prácu v mládežníckom centre. (Ale všetci vieme, ako sú na tom slovenské pedagogické fakulty, všakže, veľa praxe som počas štúdia nezažila.) Po takmer piatich mesiacoch môžem úprimne povedať, že som si vybrala skvelo. Na začiatku to bolo trochu ťažké, napriek perfektnej nemčine bolo pre mňa často ťažké porozumieť mládeži, tá vám totiž kašle na to, že nepoznáte toľko slangu! (Okrem toho, kým niektorí pochopili a zapamätali si, že nie som Nemka, trvalo im to aj dva mesiace. Zrejme má dnešná mládež naozaj poruchy pozornosti…)
V práci sa momentálne cítim naozaj dobre. Mám super (a mladých) kolegov, ktorí pre mňa dokonca usporiadali welcome party hneď v prvý týždeň. Baví ma to, čo robím a svoje nápady môžem hocikedy realizovať. Môžem sa tiež zúčastňovať aj na iných projektoch. V Jene je nás totiž až deväť dobrovoľníkov a teda aj celá kopa organizácií, ktoré sa venujú rôznym činnostiam. Zároveň sa všetci poznáme a teda nie je ťažké vidieť aj do iných projektov, prípadne sa niečoho zúčastniť.
Hneď v októbri, teda druhý mesiac môjho EVS, som mala možnosť pripraviť a viesť štvordňový divadelný workshop pre mládež zo stredoamerického štátu Nikaragua. Mám nejaké skúsenosti s divadlom, ale nie až tak veľké, aby som si úplne verila a okrem toho – tie decká vedeli iba po španielsky! Hovorila som si, no dokelu, to dopadne… ale neodmietla som. Vymyslela som teda koncept, dostala som tlmočníkov a šlo to, dokonca rýchlejšie než by som chcela. (A musím povedať že boli oveľa vďačnejší než znudená nemecká mládež, ktorú musíme občas vyslovene uplácať koláčikmi – nesmejte sa – aby niečo robili.)
Veľa ľudí sa ma pýta, čo vlastne robím v takom centre. Takto vám poviem – občas mi to pripadá ako job snov, ale niekedy sa aj nudím (prípadne nemám dosť intelektuálnych podnetov), ale celkovo je to vlastne perfektný projekt. Naše centrum sa orientuje na mládež od 12 do 27 rokov, v praxi sú tam v podstate najstarší asi 17-roční. Mojou úlohou je byť tam pre nich, keď majú chuť niečo robiť (rozumejte – presviedčať ich že hrať ping-pong je lepšie ako visieť na facebooku), prípadne môžem sama organizovať nejaký krúžok. Takže od septembra, kedy som tam začala, som sa ohromne zlepšila v stolnom futbale, ping-pongu a spoznala som nejaké herné konzoly. V tom ohľade som tak trochu mimozemšťan, lebo ma také hry nikdy moc nebrali, ale teraz už poznám SingStar (trochu prekvapujúco 13-roční najradšej spievajú staré nemecké šlágre z 80-tych rokov, bohvie prečo) (nemusím rozumieť úplne všetkému) aj JustDance. Každú stredu máme rádio-café, to znamená, že raz za mesiac máme k dispozícii pol hodiny vysielacieho času v miestnom rádiu a vždy pripravíme vysielanie na nejakú tému. (Najbližšie to budú nadávky a to je našim drahým deťom samo o sebe motiváciou, už teraz sa nevedia dočkať.) Máme nahrávacie štúdio s naozaj profi technikou, neverila som vlastným očiam!
Každý štvrtok organizujem ešte s dvoma nemeckými praktikantkami kreatívne dielne, každý piatok máme varenie. Viete čo, keď som prvýkrát videla to centrum, bola som v šoku. Všetko je tam nové, krásne, farebné a toľko možností! Je tam veľká kuchyňa, jedna klasická dielňa, kreatívna dielňa, koncertná sála aj s pódiom, nahrávacie štúdio a dve skúšobne (naozajstné skúšobne s dvojitými stenami a tak!) Druhý šok nastal, keď som videla, že tie nemecké decká to vôbec netankuje! Je to pre nich samozrejmosť a tak našou najťažšou prácou je presvedčiť ich, aby robili niečo zmysluplné. Niekedy sa darí, niekedy nie. (Ale tak je to všade, či?)
Okrem týchto pravidelných ponúk organizujeme aj rôzne akcie, každý mesiac sa napríklad koná koncert rôznych mladých kapiel. Jedným celkom špeciálnym zážitkom pre mňa osobne bola kasíno-noc. Akcia s nocľahom, kam sa mohlo prihlásiť 20 našich teenagerov a hrať sa na kasíno, so všetkým čo k tomu patrí. Mala som na starosti urobiť dievčatám večerný make-up (neverili by ste čo to dá práce vysvetliť tým slečnám, že naozaj viem narábať so šminkami, aj keď nechodím každý deň do roboty zmaľovaná ako obrázok abstraktný) (prvá odvážna bola nakoniec moja kolegyňa a potom sa ostatné postavili do radu). Nasledovala večera a potom sme hrali (samozrejme len o hračkárske peniaze) ruletu, poker a blackjack. Boli to asi najlepšie nadčasy aké som kedy robila, to vám hovorím.
Rovnako sa mi páči aj život v Jene. Jena je malé mesto, rýchlo sa zorientujete (dôležité pre mňa, mám orientačný zmysel ako hluchý netopier) a rýchlo sa zoznámite. (Nehovorím teraz o tom, že už poznám po ksichtoch ľudí z električky.) Je to výhodou, lebo nie je takmer jedinej party, kde by ste niekoho nestretli a tak nemáte ten pocit „och Bože, som cudzinec a cítim sa tak sám“. Okrem toho je nás tu deväť dobrovoľníkov a všetci bývame v jednom dome, a tak trávime relatívne veľa času spolu.
Moje EVS trvá zatiaľ necelých päť mesiacov a poviem vám, nemenila by som. Už teraz viem, že mi ten život bude chýbať. Ale kým tá temná chvíľa nastane, užijem si tu ešte vyše pol roka! =)
Lucia Škutková
Nemecko, Jena
projekt: Cultural diversity in Europe, 1.9.2012 – 31.8.2013
organizácia: Jugendklub Hugo
Informácie o programe Európska dobrovoľnícka služba
Fotografie z ďalších projektov na Facebooku – Európska dobrovoľnícka služba
