Kebyže mi niekto povie, že budem robiť dobrovoľníka v Rusku, tak by som mu v živote neuveril. Ale opak je pravdou. Všetko začalo tým, že som náhodou na internete našiel článok, kde bol rozpísaný tento projekt. V tomto projekte išlo o to, aby dobrovoľníci zo Slovenska išli do Ruska, robiť animátorov pre telesne postihnuté deti.
Hneď ma to zaujalo a bola to dobrá možnosť vycestovať za novými skúsenosťami a zážitkami. Neváhal som ani chvíľu a ihneď som odoslal potrebne dokumenty. Do troch týždňov mi prišiel email, v ktorom sa písalo, že ma vybrali. Ihneď som plný nadšenia а potvrdil účasť.
Doma to však zo začiatku nemalo veľký úspech. Hlášky tipu: „je to nebezpečné“ alebo „ty sa tam stratíš“ som аle nepočúval. Nakoniec sa s tým rodičia zmierili a uvedomili si , že to je skvelá príležitosť vidieť svet a nabrať skúsenosti. Keď nastal ten deň D tak som bol plný očakávania a energie.
Všetci desiati dobrovoľníci sme sa stretli vo Viedni odkiaľ sme leteli do Moskvy. Bol to môj prvý let, takže som sa naň veľmi tešil a neodradilo ma ani to dlhé čakanie na letisku. Do Moskvy sme prileteli večer a všetko dopadlo v poriadku. No tam sme sa stretli s prvým problémom. A to tým že nám nešli v noci vlaky, takže sme museli čakať desať hodín na letisku. Bola to dosť dlhá doba na zoznámenie, ale aj na príležitostné spanie.
TOTO SME MY SLOVÁCI !
V mojom prípade to bola hrozná noc, lebo som nespal ani minútu. Ráno sme sa konečne pohli z letiska na vlakovú stanicu, kde sme následne išli už do Smolenska. Do Smolenska sme cestovali lehátkovým vlakom, a to bol pre mňa taktiež veľký zážitok. Bola to moja prvá cesta takýmto vlakom a aspoň som dospal predchádzajúcu noc.
Keď sme po siedmich hodinách prišli do Smolenska, tak nás tam čakali dve dobrovoľníčky z kempu. Oni nás odviezli do centra, kde sme bývali po celú dobu projektu. Cestou som si obzeral mesto a ani neviem či som bol prekvapený v dobrom alebo v zlom. Všade boli lady a električky ktoré sa každú chvíľu mohli rozpadnúť.
ROZPADÁVAJÚCA SA ELEKTRIČKA
Po našom príchode do nášho nového domova sme sa ubytovali. My chalani sme bývali v peknej ubytovni ,no dievčat bolo veľa a nemali pre nich už miesto. Vyriešili to tak, že im spravili provizórnu izbu, kde ich spalo 16 na poschodových posteliach. No a my sme boli na izbe štyria (traja Slováci + jeden Kazachstanec). Spolu s nami žili v kempe dobrovoľníci z Kazachstanu, Ruska, Bieloruska a jedna dobrovoľníčka z Taiwanu.
Hneď prvý večer sme mali poradu, v ktorej sme riešili, čo sa bude robiť nasledujúci deň. No nemyslite si, že sa tam dohadovalo všetko dopredu to nie. Tam sa riešilo všetko ako sa povie za pochodu :D.
Nasledujúci deň bol takzvaný otvárací deň. Každá krajina mala pripravený menší program na prezentáciu a príhovor mali aj vedúci kempu spolu s riaditeľkou. Obdarovali sme deti menšími darčekmi a potom sme mali debatný krúžok medzi sebou, aby sme sa lepšie spoznali. Táto udalosť sa konala v Krásnom Bore. Bol to kemp, v ktorom boli ďalší dobrovoľníci, ktorí boli určení na prácu, ako napríklad: maľovanie chatiek , strihanie stromčekov alebo zbieranie šišiek.
Keď sme sa zoznámili šli sme do nášho kempu a robili sme program pre deti. Ako šli dni, tak sme sa čoraz lepšie spoznávali a mali sme viac a viac zážitkov. Počas prvého týždňa sme sa zúčastnili akcie, kde sme čistili miestne jazero. Pomáhali nám aj deti z tábora a aj dobrovoľníci z Krásneho Boru. Veľmi som sa čudoval, že pri každom našom pohybe sú kamery a fotoaparáty. No časom sme to brali ako súčasť našej práce :D. Keď sme vyčistili okolie jazera, plný elánu sme sa pustili do jazierka v kempe.
ČISTENIE JAZERA
Toto jazierko sme čistili asi týždeň a pol a stretli sme sa s lenivosťou niektorých zahraničných dobrovoľníkov. Na prelome prvého a druhého týždňa sa nám naskytla možnosť ísť na obhliadku do kempu, kde boli dobrovoľníci z Ruska, ktorí vykopávali pozostatky vojakov. Bol som milo prekvapený ich milosťou boli strašne milí a skvelo nás privítali. Bývali tam vo veľkých stanoch, ale pohostili nás ako v hoteli :-).
Som rád, že som mohol zažiť jeden deň medzi takými ľuďmi z tohto tábora. Jednou z najväčších udalostí bolo medzinárodné dobrovoľnícke fórum. Na toto fórum prišli významní hostia aj z Moskvy. Moderovali to dve Slovenky, ktoré to zvládli na výbornú. Na tomto fóre vždy jeden z krajiny povedal aké dobrovoľníctvo funguje v jeho krajine a boli tam aj rôzne diskusie. S fórom sme boli spokojní, ale čo je hlavné je to, že spokojní boli naši hostia :-).
Koncom druhého týždňa sme dokončovali čistenie jazierka a nakoniec sa nám ho podarilo aj dokončiť. Tešilo nás, že riaditeľka kempu bola veľmi spokojná s našou prácou. Ešte mi nedá nespomenúť deň, v ktorý sme prezentovali Slovensko. Každá krajina mala čas na svoju prezentáciu. Na našej prezentácii sme spievali a tancovali. Taktiež nechýbala ani ochutnávka syru alebo našej tatranky a cukríkov. Deti boli veľmi zaujaté a najviac ich zaujala tá ochutnávka :-). Tešilo nás, že sa im to páčilo.
Boli sme tam dva týždne, no zážitkov mám ako keby som tam pol roka. No ten čas mi ubehol ako keby som tam tri dni. Z môjho pohľadu hodnotím tento projekt ako veľmi dobrý. Dal mi hodne skúseností, nových kamarátstiev a vééla zážitkov.
Chcem sa poďakovať aj dobrovoľníkom zo Slovenska, že ma priali medzi seba a že mi predali svoje skúsenosti. Bol som tam jeden z najmladších, takže každá rada mi bola dobrá. Dúfam, že toto nebola moja posledná dobrovoľnícka práca s ľuďmi. Chcel by som v tomto pokračovať. V neposlednom rade sa chcem poďakovať obom organizáciám, ktoré nám toto umožnili.
Patrí Vám veľké ďakujem.
Financované Európskou úniou v rámci programu Erasmus+.
