Opísať celý rok, prípadne iné obdobie ESC, v jednom článku je asi nemožné. Milión emócií, zážitkov a nenahraditeľných spomienok! Ale, poďme sa o to aspoň pokúsiť…
Tere! Kuidas läheb? Minu nimi on Maria ja ma pärit Slovakkiast.
1. augusta 2018 som odchádzala do hlavného mesta Estónska, pravdupovediac veľmi veľa som o tejto krajine naštudované nemala, ale brala som to ako dobrodružstvo, ktoré som doteraz neoľutovala.
ESC môžem každému len odporučiť, či už ste len teraz dovŕšili 18 alebo máte aj viac. Je to super možnosť ako spoznať nových ľudí, či už internacionálnych alebo lokálnych, spoznať ich kultúry, tradície, jazyky a možem sa zaručiť, že určite aj spoznáte pretože sa budete pohybovať medzi množstvom ľudí, vytvoríte si nové kamarátstva a ani jeden celý rok vám na to nebude stačiť.
Naučíte sa nové veci, prípadne tí skúsenejší odovzdajú a naučia nové veci iných. Heslo „Sharing is caring“ vystihuje dobrovoľníctvo úplne dokonalo a celkovo ľudia by sa ním mali riadiť aj v živote ako takom.
Dobrovoľníctvo v škôlke mi dalo veľa, uvedomila som si, že „my dream job“ určite nie je byť učiteľka v materskej škole, ale klobúk dole pred ľuďmi, ktorí sa tomu venujú. Vďaka škôlke som mohla navštíviť veľa miest, vidieť divadlá, deti mi pomohli sa zdokonaľovať v jazyku. Tvoríme spolu rodinu a príjemné miesto pre deti, pretože tie sú naša budúcnosť. Najkrajší pocit, ktorý som zažila bol, keď prišli deti z mojej triedy za mnou a povedali mi, že ma ľúbia alebo keď som týždeň nebola v škôlke a vrátila som sa, tak ma začali objímať a hovorili mi, ako som im chýbala. Na práci s deťmi je úžasné to, že môžete vidieť tú „pure love“ a žiadnu pretvárku ako je to bohužiaľ u dospelých.
Samozrejme ESC nie je len o práci, ale aj o kamarátstvach, cestovaní a uvedomení alebo usporiadaní si myšlienok, cieľov v živote (subjektívny názor), každý má tie svoje vlastné experiences. Je to tiež o zlepšovaní si jazykov, ale nanešťastie aj zabúdaní tých vlastných.
Estónsko má veľa čo ponúknuť, pekné miesta, mestá, moria, hrady, prírodu, ale najviac mi budú chýbať bogs, pretože tie majú jedinečnú atmosféru a nie som si istá či niečo podobné máme na Slovensku.
V prípade, že sa náhodou stalo, že prišiel na nás homesickness, prípadne sme mali príliš veľa estónčiny a Estónska, tak stále tú boli okolité krajiny, ktoré sú ako keby ste kameňom dohodili.
Veľa ľudí si možno predstavuje ESC ako len jednu veľkú párty a užívanie si života, ale nie vždy je to tak. Prídu aj zlé dni, tie dni kedy by ste boli najradšej doma pri maminke, ale našťastie tých dobrých dní je stále viac.
Môžem povedať, že najťažšia vec na ESC je a aj bude, že ľudia prichádzajú a odchádzajú. Samozrejme kamaráti, spomienky a zážitky ostávajú, ale je rozdiel mať niekoho skoro každý deň pri sebe a byť od neho na míle vzdialený.
Každopádne ESC je perfektná myšlienka a môžem len poďakovať jej zakladateľom.
