Čo to znamená byť “dobrovoľník”? Pre každého má toto slovo trošku iný význam. Pre mňa byť dobrovoľníčkou vždy znamenalo pomáhať druhým a zároveň pri tom sama rásť. Na Európskej dobrovoľníckej službe v Portugalsku, kde sa momentálne nachádzame spolu s mojou sestrou, toto slovo nabralo aj iné významy. Dnes pre mňa byť dobrovoľníkom znamená zažívať, cestovať, spoznávať, strácať sa a nachádzať sa. Strácať minulosť, žiť prítomnosťou a nachádzať budúcnosť.
Volám sa Miška a spolu s mojou sestrou – dvojíčkou – Luckou, sme na dlhodobej EDS v historickom mestečku Braga, na severe Portugalska. Našou hosťujúcou organizáciou je maličká asociácia ADOC – Associação de ocupação constante. Projekt, ktorého sme súčasťou, má trvanie osem mesiacov a už za pár dní sa skončí. Čas na EDSke letí tak rýchlo, že keď sa teraz obzeráme dozadu, takmer osem mesiacov sa nám spája do pár intenzívnych chvíľ. Chvíľ naplnených toľkými zážitkami, emóciami, zábavnými aj menej zábavnými situáciami, plných smiechu aj prekvapení. Zabudnutých aj nezabudnuteľných priateľstiev, a taktiež plných objavovania inakostí aj rovnakostí rôznych kultúr.
Našim najväčším učením, ktoré sme na EDSke získali je, že veci nikdy nie sú presne také, aké ich očakávame či chceme. Občas sú lepšie, občas horšie, ale vždy sú ako presne ušité priamo pre nás, hoci sa to nemusí vždy tak zdať.
Najväčšou časťou nášho EDS projektu sa stalo vytváranie Senzoriálnej Záhrady – “SenGarden”, v ktorej sa spája všetkých 5 zmyslov a rozvíja sa ten šiesty. Hlavnou myšlienkou našej záhrady bolo vytvoriť priestor adaptovaný pre ľudí so špeciálnymi potrebami a všetkými typmi znevýhodnení a obmedzení, ktorý ponúka malý kúsok prístupného raja v strede mesta. SenGarden nesie okrem našich podpisov aj podpisy mnohých krátkodobých EDS i lokálnych dobrovoľníkov z viacerých krajín, ktorí sa počas trvania projektu priebežne zapájali do budovania záhrady. Vybudovali sme vyvýšené priestory na sadenie, ktoré sú ľahko prístupné aj deťom, ľuďom na vozíčkoch, či ľuďom so zrakovým znevýhodnením. Takto sa môže dotýkať rastliniek a kvetov každý. Okrem oddelenia s aromatickými bylinkami sa v záhrade nachádza priestor venovaný jahodám, mini-tekviciam, či sladkým zemiakom. Na stromy sme pozavesovali stromy života vyrobené z bavlny, zvonkohry z rôznych materiálov, ktoré spolu so spevom vtáčikov stimulujú sluch a prebudia vo vás pocit pokoja. Pri práci v záhrade sme veľmi využívali recyklovanie starých vecí, ako napríklad staré okná, ktoré sme upravovali a premieňali ich na domovy kvetov. Jednou z maličkostí, ktoré vniesli do záhrady život, sú malé guličky z machu, do ktorých sme vsadili rastlinky a ktoré našli svoje miesto zavesené hompáľajúc sa na konároch stromov.
Keďže SenGarden hľadá mnoho možností ako stimulovať zmysly, pripravili sme “Senzoriálnu cestu”. Zmyslom tejto cesty je spoľahnúť sa na iné zmysli, ako je náš zrak, pretože práve zrak používame najviac. Skôr, ako na túto cestu človek vstúpi, musí svoj zrak “odovzdať” nepriesvitnej šatke. Na cestu sme umiestnili rôzne materiály, v určitých rozostupoch. Počas toho, ako človek kráča po ceste zmyslov, počúva zvuky vytvárané alternatívnymi hudobnými nástrojmi, ako je bubon – alias – umelohmotný lavór, fľaška s kamienkami, či dve lyžičky ťukajúce o seba. Úlohou kráčajúceho je identifikovať materiály pod svojimi nohami a zvuky v jeho okolí. Je úžasné sledovať, ako sa dokáže počiatočná neistota ľudí rýchlo zmeniť na cestu dobrodružných objaviteľov so šťastným úsmevom na perách a prebudenými zmyslami.
Okrem SenGarden sme s našou hosťujúcou organizáciou ADOC spolupracovali aj na projekte adaptovaného turizmu v spolupráci s mestom, na spoznávaní a experimentovaní Portugalských tradícií a kultúry či na príprave najväčšieho miestneho festivalu. Aktivity, na ktorých sme pracovali, sme si často vymýšľali, manažovali aj realizovali sami.
Hoci sme dostali aj priestor na vytváranie našich osobných projektov, ktorý sme samozrejme s radosťou chceli využiť, naša snaha často narážala na pomalosť južanského štýlu práce a neschopnosť domácich svoju prácu efektívne manažovať. Občas sa stáva aj to, že dobrovoľník je aktívnejší a kreatívnejší, ako mu jeho prostredie dovoľuje. Niekedy sa tiež musíme naučiť premeniť veľké ideály na malé idey a vniesť do nich veľa života. Náš veľký multikulturálny osobný projekt, ktorý sme chceli zrealizovať, sa nám nakoniec aj podaril. Ale zminimalizoval sa na jednu aktivitu, ktorú sme pripravili na škole pre jednu triedu. Zamerali sme ju na spájanie rôznych kultúr hravou a zábavnou formou. Aktivita bola adaptovaná pre žiakov rôznych národností a ich rodičov, ktorú sme zorganizovali vďaka záujmu a otvorenosti samotných detí, ich pani profesorky a podpore našej hosťujúcej organizácie.
Ešte pred začiatkom našej EDSky sme práve do Portugalska ani neplánovali ísť, pretože naše vysnívané krajiny sa nachádzali inde na mape. Avšak život má svoju vlastnú mapu a dokonalú múdrosť. Hoci Portugalsko vôbec nie je taká teplá krajina ako si väčšina ľudí myslí, hoci tu prší pol roka takmer vkuse a hoci v domoch často nebýva ani kúrenie, aby sa človek zohrial, túto krajinku sme si akosi zamilovali. Našli sme tu slobodu, radosť zo života, bohatú kultúru a príjemných ľudí. Objavili sme tu nádherné miesta s krásnymi výhľadmi, opustené aj preľudnené ostrovčeky, zhovorčivých a srdečných ľudí s láskou pre umenie, kultúru aj zábavu. Portugalsko je krajina lenivej kuchyne, srandovných autobusárov, nespočetne veľa kostolov a obdivuhodnej radosti zo života.
Naša cesta začala ako niekoľkomesačné EDS dobrodružstvo. Teraz, keď sa jedno dobrodružstvo končí, otvárame dvere novému a už ani neplánujeme odísť.
Miška a Lucka
