Na EVS sa mi najviac páči to, že je to jedinečná príležitosť na to, aby si sa venoval tomu na čo si inokedy nenájdeš čas. Či už cestovaniu, učeniu sa viacerých jazykov, ale hlavne rozvíjaniu seba samého.
Keď sa ma ľudia pýtajú prečo som si vybrala Gruzínsko, väčšinou na to odpovedám, že Gruzínsko si vybralo mňa. Hľadanie projektu mi trvalo niekoľko mesiacov a o tejto krajine som predtým vôbec nič nevedela… A práve ten pocit neznáma ma na tom lákal najviac!
Hneď v prvý deň ako som sem dorazila som sa cítila ako doma a veľmi rýchlo mi táto krajina prirástla k srdcu… Dovolím si ju považovať ako druhý domov. A to práve kvôli neskutočne krásnej a rozmanitej prírode ale hlavne kvôli ľuďom. Lebo ako mi jedna pani nedávno povedala, nie príroda tvorí krajinu, ale ľudia ktorí v nej žijú. A tí gruzínski sa vyznačujú veľkým srdcom. Nikdy predtým som sa nestretla s tak veľkou pohostinnosťou. Bežne sa ti stane, že cestuješ stopom a ľudia ťa pozývajú k sebe domov a skončíš pri veľkom obede a popíjaní domácej.
Gruzínsko však nie je len krásna príroda a dobré jedlo. Po pár mesiacoch som si začala uvedomovať aj opačné stránky. Musím povedať, že život v tak odlišnej krajine nie je pre mňa najjednoduchší. Tým nechcem nikoho odrádzať lebo pozitív je niekoľko násobne viac, ale treba sa pripraviť na šialených šoférov, žiaden cestovný poriadok, jazykovú bariéru a nedochvíľnych ľudí, s ktorými je často ťažké spolupracovať. Mnoho vecí, ktoré sú pre nás úplne banálne tu vôbec nefungujú. A tak aj z bežnej jazdy autobusom sa môže stať dobrodružstvo. Každý deň je iný a vždy ťa má čo prekvapiť. Preto ak máš rád výzvy a zmeny, Gruzínsko ale i EVS je to pravé.
Keď som sem prvý krát prišla bola som šokovaná a sklamaná z toho koľko psov hladuje na ulici. V neveľkom meste, v ktorom bývam (Rustavi), je ich až 5 000. A i v tom prípade, že môj projekt nie je so zvieratami nijak spojený som sa rozhodla, že nemôžem odtiaľto odísť bez toho, aby som sa to nepokúsila zmeniť. Samozrejme, že som narazila na tvrdý kameň nazývaný vláda. A všade narážam na obrovský nezáujem, ale ešte stále nestrácam nádej a píšem kampaň na podporu tých zopár existujúcich útulkov a pomáham ako dobrovoľník aj tam. V najbližšej dobe rozbehneme workshopy v školách a budeme sa snažiť napraviť nevedomosť a rozvinúť v ľuďoch cit k zvieratám.
Ďalšou misiou, ktorú som si predsavzala je cestovať, čo najviac ako sa len dá. A tak som počas 6-tich mesiacov navštívila Turecko, Arménsko, Azerbajdžan a práve si brúsim zuby na Irán.
Na EVS sa mi najviac páči to, že je to jedinečná príležitosť na to, aby si sa venoval tomu na čo si inokedy nenájdeš čas. Či už cestovaniu, učeniu sa viacerých jazykov, ale hlavne rozvíjaniu seba samého. Vždy bolo mojím snom cestovať a spoznávať nové kultúry a práve tento projekt ma v tom nakopol. A som za to veľmi vďačná.
Som len v polovici svojho projektu, ale už teraz som sa toho veľa naučila. A to hlavne to, ako byť trpezlivá, tolerantná a iniciatívna. Uvedomila som si tu tie pravé životné hodnoty. EVS je skvelá príležitosť na to, aby si si obohatil svoj život.
Autorka:
132.
Gruzínsko
Rustavi
Tatiana Koniarová, Korňa
29.9.2015 – 28.9.2016
projekt: Change Your Footprint
organizácia: Georgian Youth for Europe
