„Vybrala som si Turecko, pretože som túžila zažiť a spoznať inú kultúru. Bola som zvedavá na život lokálnych ľudí, prírodné a kultúrne rozdiely, jazyk a učenie sa nových vecí. Zažila som aj kopec zábavy, avšak bola som v období života, kedy som hľadala viac pokoj a poznávanie, ako neustále nočné hýrenie. Erasmus mi v prvom rade naplnil túžbu cestovať a poznávať; pridanou hodnotou boli ľudia, ktorí ma ovplyvnili a ktorých som mala možnosť ovplyvniť ja.
[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=TnKWnq6MwNI&feature=youtu.be[/youtube]
Turecko ma ako krajina veľmi prekvapila. Už po krátkej dobe som sa v nej cítila ako doma, úplne som splynula s prostredím, a dokonca som sa tam túžila aj natrvalo usadiť. Turci sú neskutočne milí, ochotní a pohostinní ľudia. Ak sa naučíte k tomu pár slovíčok po turecky, veľmi ľahko sa stanete sympatickými a všetci si vás hneď obľúbia. Ako študenti sme boli v Turecku atrakcia; Turci boli hrdí nato, že sme prišli práve do Turecka a že s nami môžu hovoriť anglicky. Odhliadnuc od turistov, ktorí tam vôbec neboli populárni, u študentov platil pravý opak.
Moje prvé dojmy sa spájajú s Istanbulom, kde som sa zastavila na pár dní predtým ako som dorazila do cieľa – Antalye. Istanbul je najzvláštnejšie mesto, aké som doteraz navštívila. V prvom rade je najväčšie – má okolo 15 miliónov obyvateľov – a taktiež najrôznorodejšie. V živote som nevidela niečo také rôznorodé ako kráčať po Istanbule, vdychovať korenisté a zvláštne vône vonných tyčiniek a rôznych jedál, pozerať sa na moderné a zároveň zahalené ženy, počúvať modlitby z mešít, vnímať prekrásne pohľady na Bospor a Dardanely, vdychovať vôňu mora a pozorovať množstvá rybárov loviacich ryby. Prechádzať sa po rozkvitnutých záhradách a obdivovať výnimočnú architektúru mešít a palácov, plaviť sa na ostrovy a rozprávať sa s tureckým chlapcom, ktorý mi podáva sušienku, ísť na turecké WC „s dierou“ a na druhej strane vidieť luxusné hotely a vily, navštíviť bazár a nakúpiť koreniny, či ručne robené prestieradlo na posteľ… . Na prehliadku som si vzala kamaráta z AIESEC Istanbul a dozvedela som sa veľmi veľa o moslimskom náboženstve a rozdieloch v živote v Západnom a Východnom Turecku.
Systém štúdia na Univerzite Akdeniz, campus, voľnočasové aktivity v rámci univerzity, prístup vyučujúcich, príležitosti pre študentov, ma každým dňom veľmi pozitívne udivovali. Prvý deň, ktorý som navštívila univerzitu, ma jeden docent vzal na prehliadku celého campusu. Neskôr som sa dozvedela, že je zodpovedný za náš ročník a taktiež, že to urobil s každým jedným študentom! Bolo to veľmi pekné gesto. Študovala som na Fakulte cestovného ruchu a ako Erasmus študenti sme mali samostatné vyučovanie v anglickom jazyku. Keďže väčšina tureckých študentov ešte nikdy nebola v zahraničí, angličtinu sa začínajú učiť až na univerzite s tým, že sa im raz možno podarí dostať sa na Erasmus, prípadne stáž. Dostali sme najlepších vyučujúcich z celej fakulty (lebo hovorili anglicky) a ich prístup k nám bol veľmi otvorený a priateľský. Cez hodiny nám napr. objednávali tradičný turecký čaj :-), pozvali nás na večeru a rôzne kultúrne podujatia.
Antalya je zázračné miesto, z každého kroku dýcha história, voňavé pomarančovníky a plody mora, každý deň bolo krásne jarné slnečné počasie a pohľady na hory z pobrežia Stredozemného mora boli unikátne a veľmi upokojujúce. Je to doteraz jedno z najnádhernejších častí sveta, ktoré som navštívila. Vo voľnom čase som s kamarátkou chodila na prechádzky do rôznych parkov, alebo na pláž. Okrem toho boli naše obľúbené hodiny salsy. Bola to príležitosť na zábavu, ale aj spoznanie tureckých kamarátov. Okrem toho sme chodievali do kresťanského spoločenstva a niekedy pomáhali aj ako dobrovoľníčky. Najkrajší čas s Erasmus študentmi bol počas rôznych výletov. Niektoré nám organizovala škola zadarmo, alebo za malý poplatok. Najdobrodružnejšie to však bolo „na vlastnú päsť“, keď sme stopom prešli takmer celé južné pobrežie Turecka, spali v malých penziónoch, jedli tradičné turecké jedlá, prechádzali sa po pláži a vdychovali krásu tureckej prírody… Tieto spomienky sú pre mňa ako balzam na duši.
Štyri mesiace v Turecku pre mňa znamenali výzvu, život v krajine s úplne odlišným jazykom a náboženstvom, kultúrou a zvykmi, s úplne iným spôsobom života. Prešla som si mnohými dojímavými momentmi, veľa som sa zamýšľala nad mojím životom a viedla zaujímavé rozhovory s ľuďmi, s ktorými som v kontakte dodnes. Cítila som sa veľmi šťastná, voľná s obrovským priestorom na poznávanie. Je to skvelá časť môjho života, na ktorú budem ešte dlho živo spomínať a ktorá mi rozhodne priniesla veľa obohatenia do môjho života.
Napísala: Marta Melayová, Erasmus 2009
