Celý môj EVS /european voluntary service/ príbeh sa začal kliknutím na túto stránku, kde sa momentálne nachádzaš aj ty.
Keď som si prečítala oznam o tom, že sa hľadá človek s francúzsko-nemeckým srdcom na dobrovoľnícku službu v Berlíne, neváhala som ani sekundu a hneď som si preštudovala všetky podmienky.
V danom momente som pravdu povediac veľmi nevedela, čo je tá EVS-ka, ale matne som už o nej počula predtým. Keď som zistila, aké všetky výhody má, povedala som si, že to nemôže byť zlá vec. Práve naopak. Keďže sa nemčinu učím už od gymnázia, avšak nikdy som nemala príležitosť hovoriť viac, bola to pre mňa skvelá príležitosť. Rovnako s mojou láskou k francúzskemu jazyku a kultúre to bol pre mňa ideálny projekt.
O necelý mesiac a pol som už sedela v lietadle na ceste do mesta mladých – Berlína. Až prvý deň v práci som spoznala bližšie moju hosťujúcu organizáciu, pre ktorú som celý rok mala pracovať. Volá sa “Centre français de Berlin“ alebo po slovensky „Francúzske centrum v Berlíne„. Po milom privítaní mojimi, väčšinou francúzskymi kolegami som bola príjemne prekvapená atmosférou, ktorá panovala na celej chodbe. Pomaly mi boli predstavené všetky oblasti, ktorým sa naše centrum venuje a rovno som sa zapojila do práce.
Asi najväčším šokom bolo pre mňa pracovať s nemeckým a francúzskym operačným systémom na počítači, kde som zo začiatku fungovala viac menej „po pamäti“. Po čase som si však zvykla na to, že i v bežnej komunikácii je u nás každodennou realitou preskakovať z nemčiny do francúštiny a naopak. Na začiatku sa mi samozrejme zabehávalo ťažko do oficiálneho vyjadrovania a mailov, ale týždeň po týždni sa to lepšilo. V práci som vďaka filozofii rozvoja osobnosti mala možnosť vyskúšať si takmer všetky oblasti od administratívy, organizácie podujatí, písania správ až po účtovníctvo. K tým najzaujímavejším častiam pre mňa však patrilo usporadúvanie interkultúrnych tréningov pre skupiny cestujúce na dlhšiu dobu do Francúzska, coaching – pracovné poradenstvo, alebo spoluorganizácia a sprevádzanie skupín na projektoch.
Zoznam už spomenutých úloh zhruba načrtol tri hlavné oblasti, ktorým sa centrum venuje. A teda oddelenie sprostredkovania práce, stáži, poradenstiev; oddelenie školských výmen a v neposlednom rade oddelenie mládežníckych projektov a profesionálnych výmen s trefným názvom „Tandem Paris_Berlin“. Vďaka mômu EVS projektu som mala možnosť vyskúšať si prácu s mládežou, ale aj skupinami dospelých, ktorých som spolu s ďalšími kolegami sprevádzala na projektoch. Celkovo som sa zúčastnila na štyroch projektoch, z ktorých sa dva konali v regióne Brandenburg, dva boli vo Francúzsku /Paríž a Agon Coutanville-Normandia/ a rovnako asi troch prehliadok Berlína so skupinami Francúzov. Keďže viacero výmen, ktoré sa organizujú v rámci Centre français je trilaterálnych, mohla som využiť aj znalosti z angličtiny, resp. sa priučiť polštine.
Z profesionálneho hľadiska mi to dalo neskutočne veľa, aj čo sa týka vybavovania oficiálnych záležitostí, korešpondencie, či telefonátov. Kebyže mi niekto pred rokom povie, že raz budem po zazvonení telefónu schopná sa prispôsobiť jazyku volajúceho a plynulo prepínať z nemčiny do francúzštiny, asi by som sa iba zasmiala, ale ešte necelý mesiac si budem toto privilégium s radosťou užívať. 🙂
Popri tomto mojom bohatom pracovnom živote v „CFB“ som si stíhala v rámci možností užiť si aj skvelé EVS výhody. Medzi ne jednoznačne patrili semináre, počas ktorých sme si s ostatnými dobrovoľníkmi vymenili skúsenosti, jazykový kurz v pracovnom čase, ale aj cestovanie vo voľnom čase za ostatnými kamarátmi- dobrovoľníkmi po celej krajine. Vďaka EVS som stretla nespočetné množtvo mladých inšpiratívnych ľudí z celého sveta, ktorí prežívali podobné zážitky a ktorí rovnako vedeli, že ich tento program posúva vyššie nielen v pracovnej oblasti, ale aj v osobnom raste. Som presvedčená, že rovnako interkultúrny aspekt v tomto zohráva jednu z najväčších úloh. Síce už pred tým som viac cestovala, ale nikdy som nikde nežila dlhšie ako mesiac, preto som nemala kedy zažiť „kultúrny šok“ resp. všimnúť si rozdiely vo zvykoch a tradíciách. Celé toto obdobie v zahraničí mi nielenže pomohlo spoznať nemeckú a francúzsku kultúru bližšie, ale hlavne si lepšie uvedomiť hodnoty a črty tej našej. Viackrát sa mi stalo, že sa ma niekto opýtal, aké najväčšie rozdiely som si všimla medzi týmito kultúrami v porovnaní s našou. Ja som však naopak objavila veľa veci, ktoré máme s Nemeckom spoločné a to aj na jazykovej úrovni.
Ešte mi do konca môjho projektu zostáva celkovo necelý mesiac, ale už teraz trošku začínam smútiť, pretože to bolo pre mňa naozaj privilégiom podieľať sa na EVS a pracovať pre Centre français de Berlin. Bude mi ľuto nechať tu všetkých tých skvelých ľudí, ale jedno z pravdivých „cliché“ je, že spomienky a zážitky mi zostanú ešte dlho. Pred sviatkami som sa v rámci vianočného posedenia stretla s viacerými dobrovoľníkmi z Berlína a Brandenburgu /vďaka mojej koordinujúcej organizícii Sportjugend Berlin/ a uvedomila som si, aký silný je „EVS spirit“, pretože aj napriek tomu, že sme sa nepoznali, mali sme veľa spoločného. Títo mladí ľudia síce všetci sledujú cieľ vlastného osobného rastu, ale zdieľajú spoločnú filozofiu, vďaka čomu prikladajú ruku k dielu prácou na výnimočných projektoch a môžu byť príkladom viacerým z nás. Verím, že mi tento „spirit“, nadšenie a pozitívna energia vydrží ešte dlho a že tak budem môcť motivovať ďalších mladých k tomu, aby rovnako urobili krok do neznáma a zažili tento neopakovateľný zážitok.
PS: Chcela by som sa poďakovať celému tímu Mladiinfo, že dávajú možnosť mladým ľudom obohacovať ich životy o EVS zážitok, ale rovnako aj mojej koordinátorke zo Sportjugend, či tímu mojich drahých nemecko-francúzskych kolegov v CFB a rovnako Janke, ďalšej dobrovoľníčke zo Slovenska, ktorá mi bola počas mojej EVS veľkou oporou. ĎAKUJEM!
Slavomíra Štíbelová
EVS od 1.2.2013 – 31.1.2014
Projekt v Centre français de Berlin, Nemecko, Berlín
