Ahojte moje meno je Terka a dnes je to týždeň a tri dni, odkedy som prišla do Alziry, aby som tu vďaka Mladiinfo začala svoj 6-mesačný dobrovoľnícky projekt.
Bol to týždeň „rozkukávania sa“, kultúrnych šokov a zvykania si na nové
prostredie, úplne iné od toho nášho. Týždeň, kedy som si viackrát opakovala v hlave: „Nemusí byť všetko tu a teraz, toto je Španielsko“. Rada by som teda opísala ako to prebiehalo, a vypichla pár vecí, ktoré ma najviac
oslovili tento týždeň.
#Alzira
Prvý kontakt bol s mestom Alzira a s mojimi spolubývajúcimi. Alzira je
menšie mesto blízko rieky, má okolo 43 000 obyvateľov. Je vzdialené asi
polhodinu od Valencie. Všetko je tu dostupné peši, a dá sa tu zohnať všetko
od nakladaných rajčín po najrôznejšie domáce potreby. Čo mi udrelo do očí
ako prvé boli palmy a krásne fasády domov. Čo udrelo do mojich uší,
a celkom poriadne, boli zvuky petárd objavujúce sa za bieleho dňa a jazyk
Valenciano, ktorý zmaril moje predstavy o dohovorení sa, keďže je to
v podstate regionálny jazyk – akási zmeska ktorá sa miestami ponáša na iné
románske jazyky. Keďže je teraz obdobie príprav na Fallas – osláv príchodu
jari, v meste každý víkend pochoduje sprievod ľudí v pestrofarebných šatách, za ktorými hrá dychovka. Ruka v ruke s tým je počuť menší či väčší výbuch petardy alebo ohňostroja v strede bieleho dňa, čo je tu normálne.
#ktojekto
Druhý deň som sa začala udomácňovať. Vyrazila som do mojej koordinačnej
organizácie – IDEA, v ktorej som sa zoznámila s minimálne desiatimi novými ľuďmi. Spoznala som svojich „nadriadených“ aj ostatných dobrovoľníkov, ktorí ma hneď pridali do spoločnej skupiny, bez ktorej by som si asi mená všetkých dobrovoľníkov nepamätala ani za mesiac. V tento deň som tiež po prvýkrát navštívila školu, v ktorej budem pomáhať. V ostatné dni som si postupne dokupovala veci, ktoré som si pre veľkosť kufra nechala doma, a zútulňovala si priestory, v ktorých budem bývať.
#Valencia
V sobotu som sa rozhodla spraviť si výlet do Valencie. Na obed som
vyrazila, a zvyšný čas sa túlala v tomto meste s jedinečnou energiou –
hudobníci, pomarančovníky a uličky také krásne, že ste nakoniec radi, že
v nej kráčate už pätnásty krát lebo sa neviete zorientovať. S nabitím
mobilu mi pomohol jeden čašník, ktorý mi pravdepodobne dal svoju vlastnú nabíjačku aby som sa mohla nájsť s kamarátkou. Nočnú Valenciu s remeselným pivom v ruke som teda nezdokumentovala.
#A čo ďalej?
Ako plynie už druhý týždeň, mám za sebou niekoľko skvelých stretnutí
s ostatnými dobrovoľníkmi, aktivít v škole a nových miest. Dôležité trasy
si už pamätám a mená ľudí pre mňa už nie sú len menami, ale tvárami a
hlasmi, povahami s jedinečnými vlastnosťami. Či už je to poštvať celý dav
dobrovoľníkov proti sebe, byť alergický na špinu alebo sa mamičkovsky
starať o ostatných.
#TOP
Môj top tohto týždňa sú ale jednoznačne ľudia v Španielsku. Okrem
dobrovoľníkov a medzinárodného prostredia plným nových zvykov, pohľadov na vec v tomto meste svieti mentalita Španielov v rôznych podobách. Či už ako moja pani nájomná, ktorá nám pri návšteve ukázala asi 100 fotiek celej svojej rodiny, alebo pani suseda, ktorá si spieva pri vešaní bielizne. Elegantné päťdesiatničky, ktoré na zumbe spievajú pesničku ďalej, ak náhodou vypadnú repráky a plieskajú sa po zadkoch s komentárom „ fíha, ale vidno že si začala cvičiť!“. Žiari z nich sloboda, otvorenosť, pohoda
a radosť zo života. Dúfam, že mi čas tu dá aspoň trochu si to od nich
zobrať.
