Dobrovoľníčka Bridget: “Som navždy vďačná za túto príležitosť.”

25. April 2022 | Archív |
160 videní

Okrem toho, že Mladiinfo vysiela ľudí do zahraničia, takisto poskytuje aj možnosti zapojiť sa do projektov pre zahraničných dobrovoľníkov u nás. Dôkazom toho je aj naša bývalá dobrovoľníčka Bridget z UK, ktorá sa cez našu organizáciu Mladiinfo zúčastnila dobrovoľníckeho projektu na Slovensku po dobu 11 mesiacov v roku 2021. Napriek tomu, že v Európe zúril COVID a na Slovensku platili prísnejšie opatrenia, čas stravený na Slovensku si nevie vynachváliť. Zažila tu mnoho zážitkov a spoznala kopu skvelých ľudí, o čom svedčí aj jej rozprávanie. Teraz ti ponúkame jej pohľad a skúsenosti.

Začiatkom roku 2021, uprostred ďalšieho COVID lockdownu, som sa pustila do najúžasnejšieho dobrodružstva svojho života.
Počas horúčkovitého prechádzania dobrovoľníckymi príležitosťami online, nevediac o svojom ďalšom životnom kroku, som natrafila na Európsky zbor solidarity. Pri prvom vstupe na webovú stránku ESC som mala pocit, že som práve objavila úplne nový svet príležitostí. Predtým som o tomto programe nepočula, ale som navždy vďačná, že som ho našla skôr, ako udreli skutočné dôsledky Brexitu, už žiadny Erasmus+!!
Každopádne, minulý rok som strávila 11 mesiacov dobrovoľníčením a žila v Bratislave na Slovensku. Naozaj som nevedela, čo ma na tomto dobrodružstve čaká, ale všetky očakávania, ktoré som predtým mala, boli výrazne prekonané!

Pri bývaní na 5. poschodí v jednom z panelových bytov v komunistickom štýle, bežne označovanom ako “paneláky”, som sa okamžite vžila do slovenskej kultúry. Príchod cez vrchol COVID pandémie na Slovensku ma prinútil rýchlo sa adaptovať na úplne iný spôsob života. Zákaz vychádzania po 20:00, intenzívny tlak na nosenie rúška, povinné pravidelné testovanie a potreba potvrdenia, len aby ste mohli opustiť váš byt, to všetko boli obrovské kultúrne šoky a náhla ostrá pripomienka, že už nie som v Spojenom kráľovstve. Okrem toho, moje okamžité zistenie, že vegetariánstvo nie je až taká veľká vec, bola výzva, jedlo bolo nepochybne chutné, domáce a pripravované s láskou, ale vyhnúť sa mäsu bolo skutočne ťažké!

Napriek lockdownu sme ja a môj maďarský spolubývajúci boli ohromení tým, aká ústretová, milá a pohostinná bola naša organizácia s názvom „Dom Rafael“ počas celej našej dobrovoľníckej skúsenosti. Pracovali sme v centre sociálnej starostlivosti, ktorý pozostával z rôznych oddelení, vrátane nemocnice, rehabilitačného centra, rezidenčnej časti pre starších a denného centra pre mladých s poruchami učenia.

Od pondelka do piatku sme pracovali s malou skupinou mladých ľudí s poruchami učenia v dennom centre, zameranom na témy ako samostatnosť, dôležitosť neustáleho rozvoja a učenia sa novým zručnostiam a integrácia v rámci slovenskej spoločnosti, súvisiaca s plateným zamestnaním a zapájaním komunity.
Vždy som sa zaujímala o práva osôb so zdravotným postihnutím a považujem za fascinujúce skúmať a porozumieť rôznym štádiám, v ktorých sa každá krajina nachádza vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím, aké zlepšenia je potrebné ešte urobiť a ako dosiahnuť úplne dostupnú a integrovanú spoločnosť.

Zapojili sme sa do každodenných aktivít s užívateľmi a onedlho sme sa cítili ako jedna veľká rodina. Nikdy som nezažila pracovné prostredie, kde je na pracovisku toľko rešpektu a lásky. Moja organizácia zažila veľa prekážok súvisiacich s covidom, ktorými si museli prejsť, no vždy boli ochotní urobiť niečo navyše, aby pomohli mne a druhému dobrovoľníkovi ako len mohli, najmä pri riešení otázky žiadosti o vízum, ďakujem ti, Brexit!

Následne taktiež aj moja hostiteľská organizácia ‘Mladiinfo’ bola fantastická, podporovala nás počas celého pobytu a môj koordinátor a mentor ma neustále podporovali a proaktívne mi pomáhali. Mladiinfo zorganizovalo niekoľko podujatí po celom Slovensku, zameraných na diverzitu a multikulturalizmus, čo bolo mimoriadne poučné a umožnili mi tak komunikovať a spojiť sa s úžasnou skupinou mladých ľudí z rôzneho prostredia. Mladiinfo celkovo zohralo obrovskú úlohu na našej dobrovoľníckej ceste a som veľmi vďačná za všetko, čo urobili.

Uplynulo niekoľko mesiacov a COVID opatrenia sa pomaly uvoľnovali ako prichádzali slnečnejšie a teplejšie dni! V krajine, ktorá bola v zime mrazivo chladná, som nebola celkom pripravená na to, aké horúce budú letné dni a na príjemné spomienky, keď sme trávili dni kúpaním a spoločnými stretnutiami s priateľmi pri jazere, ktorých bolo neúrekom zo sánkovania v snehu len pred pár mesiacmi!

Začali sme sa stretávať s ďalšími dobrovoľníkmi z okolia Bratislavy a začali sme objavovať toľko barov, reštaurácií a kultúrnych zážitkov, koľko je len možné v časoch, keď sa zmiernili COVID opatrenia. Cestovali sme po Slovensku do rôznych miest, navštívili sme Vysoké Tatry kvôli turistike a navštívili sme dobrovoľníkov v Žiline, Dolnom Kubíne a Nitre.

Medzi moje vrcholy leta patrilo trávenie dlhých dní pri miestnych jazerách, kúpanie, hranie hier a jedenie langošov s priateľmi. Vďaka úžasnému systému verejnej dopravy a výhodnej a dostupnej polohe mesta Bratislava sme tiež mohli často cestovať a navštíviť Budapešť, Prahu a Viedeň jednoducho výletmi jedným vlakom!
Jedna z mojich slovenských kamarátok mi umožnila zažiť skutočnú slovenskú kultúru a vzala ma na miesta, ktoré by som nikdy neobjavila. Najzaujímavejšie pre mňa boli hokejové zápasy Slovensko proti Poľsku a sledovanie tanečného vystúpenia folklórneho súboru v jednu teplú letnú noc.

Školenie v Poprade mi umožnilo stretnúť sa s ďalšími dobrovoľníkmi a spojiť sa s inšpiratívnou skupinou ľudí, ktorých teraz považujem za svojich najbližších priateľov. Zistila som, že je veľmi zaujímavé spoznávať a navštevovať iných dobrovoľníkov a rozsah a rozmanitosť rôznych projektov, ktoré prebiehali, boli fantastické, všetci sme robili rovnakú činnosť, ale s veľmi odlišnými, jedinečnými projektmi!

Keď sa teraz obzriem späť, som navždy vďačná za túto príležitosť, naučila som sa tak veľa o Slovensku ako celku a zistila som veľa aj o iných kultúrach. Bývanie s ďalšími 3 dievčatami zo Španielska, Maďarska a Portugalska bolo veľmi zaujímavé, naučila som sa tiež veľa o jedle, životnom štýle a zvykoch.

Teraz som už späť v Anglicku a veľmi mi chýba krása, idylické výhľady a príroda na Slovensku spolu s vrúcnosťou, láskavosťou a empatiou, ktorú mi počas môjho pobytu prejavovali Slováci. Naozaj sa teším, že sa opäť stretnem s ostatnými dobrovoľníkmi a zaspomínam si na túto jedinečnú kapitolu nášho života a skutočne mi otvorili oči pred svetom. Ak má niekto stále to šťastie, že sa môže zúčastniť na programe ako je tento, silno vám odporúčam, aby ste to urobili teraz!

160 videní