Prestaňte váhať a nájdite si projekt, ktorý vás osloví.

24. July 2019 | Experience Valuable Sharing | Pridal: |
301 videní
Benátky

Dlho som zvažovala ako začať písať o tejto skúsenosti, pretože zhrnúť 8 úžasných mesiacov do jedného článku sa zdá byt takmer nemožné. Európsky zbor solidarity bol pre mňa snom, zhruba od vysokej školy, spočiatku nedosiahnuteľným kvôli vlastným limitom a neskôr kvôli narastajúcemu veku.

Komukoľvek, kto však práve číta tento článok chcem povedať, že skutočne nie je nikdy neskoro a snov sa vzdávať netreba. Aj vy si môžete nájsť svoj projekt a zažiť úžasných pár mesiacov až rok v zahraničí!

Hovorí sa, že kto hľadá, nájde. Mňa si môj projekt však paradoxne našiel akoby sám, úplnou náhodou na mňa vyskočil na Facebooku. Našiel si ma v tom najtemnejšom období, keď som nevedela kam sa ďalej podieť a zúfalo som túžila po zmene a po čomsi, čo by ma prebralo k životu a opätovne naštartovalo. Nová výzva, nový život. 

Napokon som však v Taliansku našla oveľa viac ako som dúfala.

Florencia

Keďže moja talianska organizácia Vicolocorto hľadala urgentne náhradníčku do projektu, výberový proces mal veľmi rýchly spád. Jeden deň som poslala CV s motivačným listom, druhy deň som mala Skype interview, na tretí deň prišiel e-mail, že ma vybrali a a ani nie do týždňa od momentu ako som na projekt zareagovala, som vystupovala s veľkým kufrom v ranných hodinách, v polke novembra 2018, na železničnej stanici v meste Pesaro. Nedočkavá a vydesená.

“Gay Pride v Ancone.”

Privítanie bolo neopísateľné. Nielen zo strany mojej prijímacej organizácie Vicolocorto, ale najmä zo strany 5 dobrovoľníkov, ktorí ma už nedočkavo očakávali v našom malom unikátnom oblúkovom dome v Santa Venerande; a ktorí mi neskôr povedali, že keď som prišla, nemali pocit, že prišiel ktosi cudzí, ale že sa ktosi vrátil domov. A presne tak som sa tam vďaka nim cítila. Ako doma. 

To, čo nasledovalo, bolo neuveriteľných 8 mesiacov plných nových priateľstiev, dobrodružstiev, výletov, párty, jázd na bicykli, dobrovoľníckej práce, občasných hádok, lásky, porozumenia, sebapoznania a rastu. Nikdy som sa nikde necítila tak vrúcne prijatá, rešpektovaná a ľúbená. 

“Na radnici s Laurou z Vicolocorto.”

Práca v organizácii Vicolocorto bola veľmi rozmanitá a pestrá, spolu s ďalšími 3 dobrovoľníkmi sme chodili do viacerých organizácii, napr. sme pomáhali deťom s domácimi úlohami, potom sme trávili čas aj centre kam chodila aj mentálne postihnutá mládež, v knižnici sme jedno popoludnie v týždni boli k dispozícii komukoľvek kto mal chuť precvičiť si cudzie jazyky, v prijemnej priateľskej neformálnej podobe; chodili sme aj do centra s telesne postihnutými ľuďmi a neskôr, začiatkom leta aj do denného letného tábora. Okrem toho sme chodili do stredných škôl, kde sme robili promo dobrovoľníckej službe a neskôr aj prezentovali naše krajiny na základných školách. Týždeň sme vždy začínali tutoringom a jazykovým kurzom cez OLS, a končili sedením s našou zlatou psychologičkou a zvyšnými dobrovoľníkmi ktorí vykonávali svoje ESC v Červenom kríži, a ktorí sa takisto stali mojimi skvelými priateľmi. Náš rozvrh sa občasne menil, aj podľa potrieb organizácie, ale vždy dbali na to, aby sme neboli ukrátení o naše voľno. 

“Nedeľa pri mori.”

Vicolocorto môžem jedine odporučiť, možno nie všetko vždy fungovalo ako by malo (také to klasické že Taliani majú čas tam určite platilo), ale ľudskosť s akou som sa tam stretla som zatiaľ  inde nezažila. Navždy im všetkým štyrom budem vďačná za túto skvelú príležitosť. 

Obrovská vďaka patrí aj mojej vysielajúcej organizácií Mladiinfo Slovensko, ktorá mi expresne rýchlo pomohla vybaviť všetky náležitosti a dôsledne ma pripravila na toto neuveriteľné dobrodružstvo. 

“Pondelkový OLS.”

Žiadny kultúrny šok sa pre mňa v Taliansku nekonal, jediné čo mi ako Slovenke prišlo maximálne neproduktívne boli dlhé obedové prestávky. Ale keď sa oteplilo, ocenili sme aj tie. S taliančinou som to až tak ďaleko nedotiahla, ale to je veľmi individuálne a závisí to predovšetkým od schopností a prístupu každého jedného dobrovoľníka. Samozrejme, že Španieli a Francúzi mali navrch lebo taliančina je podobná ich jazykom, zatiaľ čo ja so svojou slovenčinou som všetkých naokolo zabávala tým ako odlišne náš krásny jazyk znie. A mal úspech, dokonca som počula, že znie zmyselne.

“Pred knižnicou.”

Pre mňa bolo moje ESC predovšetkým o ľuďoch, o vzťahoch a o mne samej. Do profesijného života mi isto pridalo nezanedbateľne významnú skúsenosť s pracou a životom v multikultúrnom prostredí, ale odchádzala som z nej predovšetkým bohatá o všetky spojenia, ktoré som tam nadviazala. O každé jedno priateľstvo, každý spoločný zážitok, všetko čo nás všetkých  formovalo a dovolilo nám osobnostne neuveriteľne rast. 

Prestaňte váhať, nájdite si projekt, ktorý vás osloví, možno aj v slnečnom Taliansku ako sa podarilo mne, a vystúpte zo svojej zóny komfortu.

Všetky zázraky sa totiž skutočne dejú mimo nej. 

Lýdia

Ak máte akékoľvek otázky, pokojne ma kontaktujte na mojej e-mailovej adrese lydia.glezgova@gmail.com.

“Prezentácia krajín na školách.”
“Rozlúčková párty ESC Awards.”
“Sedenie s psychologičkou.”
“Talk Together v knižnici.”
“V centre Totem.”
301 videní
Zdieľať na sociálnych sieťach:
  •  
  •  
  •