O EURÓPSKEJ ÚNII A SLOVENSKU

13. May 2020 | Experience Valuable Sharing | Pridal: |
169 videní

Prvého mája sme si okrem medzinárodného Sviatku práce pripomenuli aj 16. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie. Európska únia vznikala dlhoročnými procesmi a v súčasnosti ju tvorí 27 štátov. Riadi spoločné hospodárske, politické, sociálne a bezpečnostné politiky svojich členských štátov. Je unikátnym príkladom fungovania nadnárodnej demokracie.

Prvé krajiny, ktoré sa v roku 1951 zapojili do hospodárskej spolupráce, boli zároveň prvými členskými štátmi spoločenstva. Boli to Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Taliansko a Luxembursko.

PRINÁŠAME TI  10  ZAUJÍMAVOSTÍ TÝKAJÚCICH SA EURÓPSKEJ ÚNIE, ALE AJ SLOVENSKA AKO JEJ SÚČASTI

  •   Ako to bolo so vznikom?

V roku 1950 bola predstavená ,,Schumanova deklarácia“, ktorá prezentovala koncept spolupráce európskych štátov. Vďaka deklarácii vznikla Parížska dohoda, a s ňou Európske spoločenstvo uhlia a ocele, ktoré tvorilo 6 krajín. Neskôr krajiny podpísali Rímsku zmluvu a vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo (r. 1957). Vytvoril sa spoločný trh, v ktorom sa tovar, služby, kapitál a ľudia mohli voľne pohybovať. Následne sa zrušilo dovozné clo. Rok 1989 bol pre Európu prelomový. Padla totiž železná opona, čo znamenalo veľkú príležitosť na zjednotenie európskeho kontinentu. V roku 1992 bola podpísaná Maastrichtská dohoda, ktorou sa vytvorila Európska únia (EÚ).

  •   Spolupráca namiesto súperenia

Druhá svetová vojna bola pre svet a Európu devastačná. Európania sa preto rozhodli zabrániť ďalšiemu konfliktu, ktorý by spôsobil podobné hrôzy. Práve spoluprácou a ekonomickou nadväznosťou štátov navzájom, sa z nich stali obchodní partneri, nie súperi. Súčasná podoba Európskej únie je teda výsledkom rozhodnutí, procesov vývoja, pomoci a kompromisov práve krajín, ktorých konfrontácie boli spúšťačmi predošlých dvoch svetových konfliktov. 

  • EÚ má takmer 6% obyvateľov z celkovej svetovej populácie

Európsku úniu tvorí približne 446 824 564 občanov, čo je takmer 6% z populácie na svete. Tá sa pohybuje okolo 7 782 804 000 ľudí. Najväčšia krajina podľa rozlohy je Francúzsko, zatiaľ čo najväčšou krajinou EÚ podľa počtu obyvateľov je Nemecko. Z 50 krajín Európy patrí 27 do Európskej únie. Najmenšou krajinou podľa rozlohy a počtu obyvateľov je Malta.

  • Európska únia je držiteľom Nobelovej ceny

Ide konkrétne o Nobelovu cenu za mier udelenú v roku 2012. Nórsky Nobelov výbor vtedy označil EÚ za mechanizmus, ktorý premenil z vojen zmietaný kontinent na kontinent mieru. Práve vďaka nej zažíva stredná a západná Európa posiaľ najdlhšie obdobie bez vojenského konfliktu. Viaceré zdroje označujú Európsku úniu za zatiaľ najúspešnejší mierový projekt v histórii ľudstva.

  • Euro je druhou najpoužívanejšou menou na svete a dá sa ním platiť v 19 z 27 členských štátov

Oficiálnou menou je euro a denne ho používa približne 341 miliónov ľudí.  Platiť ním môžeš vo väčšine štátov Európskej únie, ktoré spolu tvoria eurozónu. Patrí sem Rakúsko, Belgicko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko a aj Slovensko. Naopak, euro nepoužívajú Chorvátsko, Bulharsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Dánsko a Švédsko. Z krajín V4 sme jedinou, ktorá euro prijala.

  • Znaky a symboly

Európska vlajka má kruh 12 zlatých hviezd na modrom pozadí, ktorý symbolizuje jednotu, solidaritu a harmóniu medzi európskymi členskými krajinami. Dvanásť hviezd sa vo všeobecnosti považuje za symbol jednoty a dokonalosti. Európskym heslom je „Spojené v rozmanitosti“. Európskou hymnou je melódia od skladateľa Ludwiga van Beethovena a označuje sa ako „Óda na radosť“. Hymnu tvoria len hudobné melódie, nie sú v nej slová.

  • Vstúpili sme s ďalšími 9 krajinami a šlo o najzásadnejšie rozšírenie

Rok 2004 bol pre Európsku úniu prelomový. V máji sa totiž jej územie rozšírilo o 10 nových štátov, medzi ktorými bolo aj Slovensko. Prvý apríl 2004 je teda pre Slovákov deň, kedy sa rozhodli patriť do spoločenstva Európskej únie. Okrem nás tak urobili aj susedné Česko, Maďarsko a Poľsko, pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva,  či Cyprus, Malta, a Slovinsko.

  • EÚ nechcela Mečiara, vtedajšieho predsedu vlády SR

Európski  demokrati nechceli medzi seba prijať predstaviteľa HZDS. Problémom bol práve Vladimír Mečiar a  minulosť tohto hnutia. To bolo spájané s istými postojmi voči EÚ. A síce mal vo svojom programe, jednu z priorít vstup Slovenska do EÚ, konanie vlády nebolo prointegračné. Európska únia vláde vyčítala nedostatky pri napĺňaní demokracie a práv menšín, či slobodu tlače. Reakciou na takúto pretrvávajúcu politickú situáciu bolo, že nás Európska komisia nepozvala na rokovania o vstupe do EÚ. Zdôvodnila to tým, že ,,na Slovensku stále existuje medzera medzi ústavnými ustanoveniami a politickou praxou“.

  • Situáciu „vyriešil“ Dzurinda

Kvôli vláde Vladimíra Mečiara sme sa pri rokovaniach o vstupe do EÚ ocitli na vedľajšej koľaji. S podporou rozhodnutia Európskej komisie Štrasburgom a Luxemburskom sme boli zaradení do druhej skupiny štátov, pri ktorých sa intenzívne nerokovalo o členstve. Situácia sa zmenila po parlamentných voľbách v r. 1998, kedy sa k moci dostal Mikuláš Dzurinda. Európska únia túto zmenu vnímala ako pozitívnu a Slovensko pozvala na ďalšie rokovanie o členstve.

  • Jedine referendum, ktoré v Slovenskej republike prešlo

Rok pred oficiálnym vstúpením sa na Slovensku konalo Referendum o vstupe SR do EÚ, na ktorom sa zúčastnilo 52,5% oprávnených voličov. Z nich sa až 92,5% postavilo za vstup do Európskej únie. Toto referendum bolo zatiaľ jediným v histórii Slovenska, ktoré prešlo. Celkovo sme ich mali k roku 2020 osem.

AUTORKA: Dominika Boková

Zdroje:

Európska únia, 2020. (Dostupné online: https://europa.eu/european-union/about-eu/countries/member-countries_sk ).

EurActviv.sk, 2019. (Dostupné online: https://www.mzv.sk/documents/10182/12130/SR+5+rokov+po+vstupe+do+EU.pdf/5cd5905e-62ac-4d2c-ad8c-2790f67d630d ).

Pravda.sk, 2020. (Dostupné online: https://spravy.pravda.sk/domace/stranka/8408-referenda-na-slovensku/ ).

Worldometers, 2020. (Dostupné online: https://www.worldometers.info/sk/ ).

SKYVOVA, Beata. 2008. (Dostupné online: https://slovensko.hnonline.sk/262032-meciar-hzds-do-europy-nedostane ).

Trend, 2019. (Dostupné online: https://www.trend.sk/spravy/bol-to-historicky-krok-slovensko-dostalo-pred-20-rokmi-pozvanku-eu ).

Researchgate, 2014. (Dostupné online: https://www.researchgate.net/publication/276864796_Europa_2039_-_Alternativne_scenare_buduceho_vyvoja ).

Kids-world-travel-guide, 2020. (Dostupné online: https://www.kids-world-travel-guide.com/eu-facts.html ).

169 videní
Zdieľať na sociálnych sieťach:
  •  
  •  
  •