Čo ma naučilo Španielsko

8. August 2019 | Experience Valuable Sharing | Pridal: |
267 videní

9 mesiacov v zahraničí jednoznačne človeka poznačí. 

Zanecháva stopu, či už sú to random zážitky z pláže alebo občasný smútok za bryndzovými haluškami, prípadne rodinnými príslušníkmi a škrečkom v akváriu. Ako to už chodí, nie je to miestami jednoduché, a práve preto je to dobrá životná skúsenosť. Samozrejme veľa závisí od krajiny, kam sa človek vyberie, podmienok či kultúry aká tam je. Veľa tiež robí prístup, či sa aj chcem niečo naučiť, napr. ako si vypýtať pivo v miestnom dialekte a pod. a hlavne či chcem vychádzať zo svojej komfortnej zóny (väčšinou aj tak človek nemá veľmi na výber). 

Ja som svojich 9 mesiacov strávila v Alzire, v malom meste 40 km južne od Valencie. Niekto by povedal: dedina, nuda, nič sa tu nedá robiť. Nuž aj takéto rurálne prostredie má svoje čaro, človek sa naučí o Španielsku VIAC ako vo veľkom meste s mekáčmi na každom rohu, kde nie je nútený hovoriť španielsky. 

No pasa nada

V porovnaní so Slovákmi Španieli všeobecne neberú problémy až tak tragicky. Z môjho pohľadu sa menej rozčuľujú. Na ich opálených zrelaxovaných tvárach im vrásky nerobí, že musia v rade počkať 5 minút navyše. Aspoň za ten čas odpíšem na whatsappe vnučke alebo si pokecám so susedou. Nevadí, no pasa nada, maňana. Zmeškal si vlak? Nevadí, veď o hodinu ide ďalší. Poďme zatiaľ na pivo. Pochopila som, že ak sa mám niekde plašiť, tak to nestojí za to. A že život netreba brať až tak vážne.     

Keep smiling

Naučila som sa viac usmievať. Všimla som si, že sme oproti Španielom negatívnejší a viac sa sťažujeme, a preto som sa rozhodla, že ja taká nebudem. Takisto som sa v slnečnom prostredí medzi veselými Španielmi naučila byť optimistickejšia. Videla som, že nám, stredoeurópanom, je podozrivé, ak sa niekto príliš usmieva. Raz som sa o jednej Talianke vyjadrila, že je príliš šťastná. Prečo nám stredoeurópanom príde divné, že sa niekto stále usmieva? Nemusia byť hneď za tým omamné látky, niektorí ľudia sú proste šťastní len tak.

Open minded

Cestovanie a spoznávanie novyćh ľudí búra predsudky, odsudzovanie, kritiku a stereotypy. Čo naozaj znamená byť ”open-minded” som pochopila až mimo Slovenska. Naučila som sa prijímať iné (miestami divné) názory s rešpektom, bez kritiky a posudzovania. Bez toho, aby som si na sekundu pomyslela o tom druhom niečo zlé. Naučila som byť otvorená pre nové veci a nápady, som tolerantnejšia voči iným veciam, názorom, kultúram. Často nevieme prijímať / prijať ľudí takých, akí sú, aj keď sú iní.

Po čase v zahraničí považujem vo všeobecnosti náš národ za dosť tradičný a konzervatívny v porovnaní s inými národmi. Nepustíme si svoje zaužívané veci. Netvrdím, že je to zlé… len proste iné.

Viac si vážim Slovensko

Čo pre mňa znamená moja vlasť som pochopila až keď som bola preč. Rodina, priatelia, najbližší ľudia sú vzdialení tisíce kilomentrov a človek si často ani neuvedomí, akú dôležitú rolu majú v našich životoch. 

Tatry, hory, kopce, naše slovenské lesy, hrady, jaskyne, kúpele, zeleň. Skvelá horská voda z vodovodu. To, že máme krásnu prírodu, som pochopila až v Španielsku. Tvaroh, máj, rozkvitnuté čerešne. Drevené kostolíky, sneh, 4 ročné obdobia, grilovačky. Všetky tieto detaily, všetky tieto veci, na ktoré je človek doma zvyknutý zrazu nemá a o to viac vie oceniť ich krásu, keď ich vidí znova po dlhom čase, alebo aspoň na fotkách. Moji španielskí študenti miestami ani neverili, že fotky, ktoré ukazujem, sú reálne a sú naozaj zo Slovenska. Nikdy by som si nepomyslela, že by mi Slovensko mohlo tak chýbať a že je super. 

Prezentovať Slovensko

Powerpoint presentation o Slovensku po tisíci krát, ukazovanie videí z olievačky a púšťanie ľudoviek, prípadne spievanie ľudových piesní naživo, aj o tom je zahraničie. Vysvetľovanie, prečo sa Česko a Slovensko rozdelili, že už roky nie sme Československo, že áno, susedíme s Ukrajinou a že z Bratislavy do Viedne je to hodina. 

Až keď človek po prvý krát robí zemiakové placky pre 9 ľudí pochopí, koľko s tým je roboty. Hlavne ak ma variť „niečo slovenské“ pre ľudí, z ktorých je polovica vegetariánska, bezlaktózová a bezlepková. Improvizovať a hľadať náhradu bryndze či robiť halušky na denku, lebo iné náradie na to nemajú veru sranda nie je, ale zážitok je to dobrý.

Skilly a talenty vs. comfort zone

Nové zážitky prinášajú nové poznania o sebe a o tom, čo dokážeme. Stopovanie, pozorovanie ľudí ako utekajú s býkmi či surfovanie sú veci, ktoré si síce človek nenapíše do CV, ale určite to posilní jeho sebavedomie. 

Tiež som často bola v situáciách, keď som sa musela vynájsť a improvizovať. Okrem jazykových kompetencií, keď som si opäť pripomenula, že sa viem pomerne rýchlo naučiť cudzí jazyk som rozvíjala moje dávno nepoužívané schopnosti, ktoré sa v partii celkom zišli, ako je napr. hranie na gitare/ukulele na pláži. Človek v sebe takisto objavuje nové schopnosti, písanie článkov alebo zachytenie atmosféry rušnej Valencie na fotke.

Minimalizmus

Tento bod sa netýka iba Španielska ako krajimy no skôr života v zahraničí. Nakoľko som bola limitovaná kufrom, moje 2 skrine ostali doma, tak mi neostávalo nič iné, len sa uskromniť. 

Momentálne neznášam, keď mám veľa oblečenia a na 2 týždňové výlety sa balím… do malého ruksaka. 

Text a foto: Terézia Paňková

267 videní
Zdieľať na sociálnych sieťach:
  •  
  •  
  •