Ako v “španielskej dedine”? Janka a jej dobrovoľníctvo v Španielsku

4. April 2018 | Experience Valuable Sharing | Pridal: |
129 videní

Od 4.novembra som na EVS v Španielsku. Mojou motiváciou ísť do Španielska bola predovšetkým španielčina. Je to pre mňa úplne pekne znejúci jazyk a už dávno som sa ho chcela začať učiť. Po mojich neúspechoch na Slovensku, to bola jasná voľba. Momentálne žijem svoj sen. Snívala som o tom, že sa budem učiť určitý jazyk v danej krajine. Avšak aj po niekoľkých mesiacoch strávených tu, sa mi stále stáva, že sa občas akoby úplne zaseknem a rozmýšľam či je to naozaj pravda a som naozaj tu.

Téma EVS projektu nebola pre mňa až taká podstatná. No už dávno som zistila, že tento projekt je pre mňa viac ako „ušitý“. Moja organizácia pracuje s ľudskými právami, predovšetkým tými detskými. Okrem toho, že pre deti s rôznym sociálnym pozadím robíme program, vzdelávame ich a pod., sa venujem aj Erasmus+ projektom, hľadanie partnerov a pod. A stále viac o sebe zisťujem, že by som niekedy v budúcnosti rada pracovala v tejto oblasti.

Minulý rok som ukončila univerzitu. Cez leto som bola na program Work&Travel USA a už tam som začala hľadať čo ďalej. Počas pobytu som mala absolvovať pohovor na EVS do Španielska, no technika mi to neumožnila. Moja nádejná hosťujúca organizácia ma nebola schopná počuť. Tak som bola sklamaná a miestami úplne zúfala, čo ďalej. Po mojom návrate na Slovensko, Ondrej poslal všetkým ľuďom, ktorí mali záujem o predošlý projekt, email s novou ponukou. Samozrejme som neváhala a dala sa do toho. A som tu 🙂 Inak s dievčinou, ktorá išla na projekt, kde som neabsolvovala skype pohovor, som sa stretla na našom On-arrival tréningu. A po rozhovore s ňou som doslova ďakovala Bohu, že to celé bolo ako bolo. Všetko zlé je na niečo dobré. No niektoré vecí zistíme skôr, niektoré až neskôr.

Moje prvé dni v Španielsku sa niesli v duchu dezorientácie a veľkého kultúrneho šoku. Samozrejme, vedela som (viac menej) akí Španieli sú, avšak zažívať to denne na vlastnej koži, je niečo úplne iné. Postupom času som sa adaptovala, spoznala mesto a mnoho ľudí, ktorí sú moji priateľmi, prijala kultúru, naučila som sa orientovať a ako tak hovoriť po španielsky. Nakoľko som študovala etnológiu a mimoeurópske štúdiá, vidím veľa vecí inými očami. A denne cítim ako sa mi otvárajú oči stále viac a viac.

Tak isto som zistila, že EVS nie je pre každého. Môj spolubývajúci a zároveň ďalší dobrovoľník, ktorý je pôvodom z Bulharska, sa nedokázal adaptovať na španielsku kultúru. Mal problémy v organizácií, s ľuďmi naokolo a pod. Osobne som bola dlhý čas tolerantná, ale keď ma komunikácia s ním začala oberať o energiu, pretože sa vkuse sťažoval, pochopila som, že to nemá význam. Začala som to riešiť so svojou organizáciou, ktorá mu vychádzala v  ústrety ako sa len dalo. No nakoniec to dopadlo tak, že 4x to týždňa brával jedna dieťa do a zo športového strediska. V dnešných dňoch bude cestovať domov a už doslova nič nerobí.

Denne vidím a cítim odlišnosti medzi slovenskou a španielskou kultúrou. Aj napriek tomu, že si myslím, že som ako tak adaptovaná, neustále ma Španieli dokážu prekvapiť. Na Slovensku často používame výraz ako v “španielskej dedine”. A na prvý pohľad to tu tak naozaj vyzerá: všade samý chaos. Najskôr sa zdá, že Španieli majú veľa času a zrazu sa všetko zvrtne a človek zrazu nevie čo sa deje. Tak isto sa zdá, že nič neriešia a o nič sa nestarajú a skratka si užívajú život (siesta, fiesty a pod.), avšak v tomto celom je úplný poriadok, ktorý treba odhaliť. Denne si uvedomujem, že stereotypy, ktoré ľudia vytvárajú, sú často nemiestne a niektorí ľudia majú naozaj problém adaptovať sa, prekonať rozdiely a odhaliť pravú tvár toho, čo je príčinou stereotypov, nedorozumenia a podobných negatívnych dopadov. Každý deň, si stále viac uvedomujem, že sme primárne všetci ľudia bez ohľadu na národnosť, vieru či akékoľvek iné delenie a škatuľkovanie.

Pravidelne prekonávam krízu. Úprimne povedané španielčina nie je až taký ľahký jazyk ako sa na prvý pohľad zdá. Áno, gramatika sa podobá viac menej (s väčšími či menšími odchýlkami) tej slovenskej, ale je tu, ALE. Jednoducho povedané, dá sa celkom jednoducho „dostať“ do tohto jazyka, avšak postupom času zisťujete zákernosti. Poznáme to. Slovenčina tak isto nie je najľahší jazyk. Takže zložitejšia denná komunikácia a vedenie dlhších rozhovorov sú pre mňa stále nočnou morou. Ešteže môžem hovoriť jazykom Spanglish (Spanish+English).

Krízu zažívam nielen s jazykom…Po mesiaci strávenou na EVS som sa dozvedela smutnú správu a to, že moja Babička zomrela. Celý december som preto strávila s mojou rodinou na Slovensku. Z toho dôvodu som si viac menej dobrovoľne skrátila pobyt v Španielsku z 9 len na 8 mesiacov. Ako „bolestné“ mi CIGNA, poistenie, ktoré má každý účastník EVS a ktoré zahŕňa aj prípad smrti, preplatil cestu na Slovensku a naspäť do Španielska. Môj učiaci a adaptačný proces bol však silno narušený. S Babičkou som mala skvelý vzťah, preto bola moja psychika dosť otrasená. No v januári, po mojom návrate do Španielska, ma moja hosťujúca organizácia poslala, s niekoľkými ďalšími Španielmi do Turecka, na Youth Exchange. Táto skúsenosť mi neuveriteľne pomohla ako v adaptácií, tak v rozhovorení sa, ako aj získaní si kopec kamarátov medzi ďalšími dobrovoľníkmi v mojej organizácií, ktorí mi denne pomáhajú.

V posledných dňoch prežívam krízu opäť. Som nejaká unavená a stále mám pocit, že nerobím dosť. A pritom mám rozpracovaných niekoľko vecí. Som rada, že je Pasqua (Veľká noc), kedy majú Španieli prázdniny od 30.3. do 10.4. A teda to mi dá priestor preorganizovať môj denný režim, stíšiť sa a usporiadať život. Dni rýchlo ubiehajú. A ja viem, že jedného pekného dňa sa budem musieť pohnúť ďalej. Chcela som si napísať projekt (https://www.erasmus-entrepreneurs.eu/page.php?cid=20) a urobiť všetko preto aby som mohla zostať v mojej hosťujúcej organizácii dlhší čas. No zistila som, že je to už pre mňa až príliš komfortná zóna, preto to prehodnocujem. Samozrejme na projekte chcem začať pracovať, no pravdepodobne nezostanem v Castellón de la Plana. Plánujem zostať však naďalej v Španielsku. Chcem vedieť po španielsky lepšie ako sa len vedieť „vykoktať“. Snažím sa na sebe pracovať v rôznych oblastiach. Chcem postupne začať s osobným projektom o 17 cieľoch udržateľného rozvoja (niečo podobné http://skauting.sk/skauti/program/volny-programovy-modul-rozhladna/) a s mnohými inými vecami a pracovať tak na mojom osobnom raste.

Nakoľko môj projekt ešte stále trvá, neviem úplne objektívne popísať všetky prínosy. Každopádne motivovalo a inšpirovalo ma to k pokračovaniu v tejto ceste. Vrátila sa mi moja prvotná motivácia prečo som šla študovať môj odbor a prehĺbil sa môj záujem o španielčinu, ako aj Latinskú Ameriku. Určite by som v budúcnosti chcela pracovať v oblasti Erazmus + projektoch, ďalej šíriť moje skúsenosti a prispieť tak v rozširovaní vedomia o EVS na Slovensku a inde v Európe. Som plná nadšenia a entuziazmu. Teší ma vidieť deti s ktorými pracujem ako napredujú v oblasti anglického jazyka a ako sa ľudia v mojom okolí plánujú v blízkej budúcnosti zúčastniť EVS pretože ich k tomu inšpiroval môj pobyt v Španielsku.

Stáva sa zo mňa lepši a otvorenejší človek, ktorý má stále väčší záujem pracovať na rozličných druhoch projektoch v rôznych oblastiach. Som neskutočne vďačná, že sa môžem účastniť projektu ako je ten môj, pracovať s ľuďmi, ktorí sú otvorení, ktorí pracujú v rôznych oblastiach a motivujú ma k ďalšiemu rastu.

Píšem si aj blog pre mojich kamarátov a rodinu (https://janehyaadventure.wordpress.com/). Nie je však kompletný, pretože keď je vonku úplne krásne len ťažko sa viem udržať a písať. Je o mojich zážitkoch, pocitoch, o tom ako vidím svet.

129 videní
Zdieľať na sociálnych sieťach:
  • 2
  •  
  •  
    2
    Shares