Dobrovoľníctvo vo svete organizovanosti

3. April 2019 | Experience Valuable Sharing | Pridal: |
491 videní

Ahojte!

Som Dominika a môžete mi trošku závidieť, lebo mám za sebou neskutočný rok EVS v Nemecku vďaka Mladiinfo. Študovala som angličtinu a nemčinu s ekonomickým zameraním a po skončení štúdia som sa chcela v nemčine ešte zlepšiť, a teda človek môže sedieť akokoľvek dlho nad knihami, naozaj zžiť sa s jazykom sa dá len v danej krajine. A s kultúrou je to rovnako. Lásku k praclíkom, pochopenie organizovanosti a šetrnosti, uvedomenie si, že v nedeľu nič nekúpite, lebo je všetko zavreté, keďže je to rodinný deň a následný smútok, ak tam vy ale rodinu nemáte, akceptovanie prísnych zásad ochrany osobných údajov, keď musíte podpísať oficiálny súhlas, aby vás pridali do WhatsApp skupiny, to všetko musíte zažiť na vlastnej koži.

Mala som neskutočné šťastie, keďže som našla projekt, ktorému v podstate nie je čo vytknúť. Išlo o aktivity v jednom kultúrnom a mládežníckom centre v meste Aschaffenburg pri Frankfurte nad Mohanom. Projekt bol predovšetkým zameraný na šport a mládež. Chodili sme na rôzne školy v meste a okolí kvôli hodinám športu. Náplňou môjho dňa bolo často krát hrať napr. basketbal so školákmi a ich vyučujúcimi, čo je skôr zábava ako práca. Čo tam po mojich 162cm. A po tínedžeroch, ktorým sa niekedy nechce ani pohnúť. Popri tom som si sama vyskúšala rôzne športové disciplíny, ktoré som v podstate nikdy nerobila, bola som donútená vystúpiť z komfortnej zóny. Keď som sa dozvedela, že takmer každý piatkový večer mám stráviť v spomínanom centre, nebola som práve nadšená. Keď som však zistila, že sa tam v tom čase konajú koncerty, akosi mi rýchlo prestalo vadiť, že v piatok večer ,,musím pracovať“. Taktiež som bola činná v jednom mládežníckom regionálnom rádiu. Nikdy by som nebola verila, že raz budem robiť techniku v rádiu pri živom vysielaní alebo že budem pripravovať príspevky na odvysielanie. Ale tiež som nikdy nepredpokladala, že raz budem pobehovať na pivnom festivale v Dirndl, tradičnom bavorskom kroji, počúvajúc tradičné šlágre so svojím dvojmetrovým, blonďavým, modrookým nemeckým frajerom, ktorý nosí Lederhose.

Bola som aj pri eventoch pre cudzincov a utečencov, v podstate integračných projektoch, ktoré ma naučili nesmierne veľa. Nielen, že sýrskej kuchyni je takmer nemožné odolať, ale taktiež som spoznala mnoho ľudí, ktorí to mali a majú v živote veľmi ťažké, zistila rozdiely medzi realitou a tým, ako sú vykresľovaní.

Vďaka projektu som mala možnosť aj veľa cestovať, krížom-krážom po Nemecku, bola som na francúzsko-nemeckej mládežníckej výmene pri Berlíne, na basketbalovom sústredení na krásnom nemeckom ostrove Fehmarn, ale taktiež aj v Luxembursku či v Chorvátsku. Mala som veľmi pohodového ,,šéfa“, bezproblémovú spoluprácu aj s miestnou agentúrou anajlepšiu spolubývajúcu z Talianska, ktorá mi vždy pripravovala skvelé cestoviny a naučila ma, že niet večere bez vína. Spoznala som množstvo úžasných ľudí, našla si veľa kamarátov, z toho dvoch určite na celý život. Bol to veľmi náučný rok, keď je človek sám za seba v cudzej krajine, naučí sa byť samostatný, zodpovedný, rozvážnejší. Som veľmi vďačná za túto príležitosť. Každému, kto váha, či by sa na nejakom projekte zúčastnil, rozhodne odporúčam. Možno nie každého skúsenosť je až takáto ružová, ale každopádne určite rovnako obohacujúca. Je to jedinečný spôsob ako prežiť niečo výnimočné a byť pritom iným na osoh.

491 videní
Zdieľať na sociálnych sieťach:
  • 76
  •  
  •  
    76
    Shares